Vladimir Putin by poradil Robertovi Ficovi, aby použil silu. Aby začal odpočúvať organizátorov a možno tajná služba by mohla otráviť opozičného lídra. Erdogan by navrhoval väzenie pre novinárov, veď sú skutočná pliaga.
Skutočným koučom Fica je však Viktor Orbán. Asi by mu poradil, že najlepšia reakcia na protesty proti rozkladu právneho štátu na Slovensku je označiť Georgea Sorosa za organizátora a spustiť veľkú protiofenzívu vo vládnych médiách.

Voličom nahovoriť, že protestuje len zlomok liberálov, ktorí uverili politickým gnómom. Prípadne pridať ešte bezočivejšie plány, napríklad nový mediálny zákon, úrad na vyšetrovanie zahraničných agentov alebo nový volebný zákon. Prípadne spustiť hystériu okolo neexistujúceho problému.
Lenže dnes sú tieto rady pre Fica nanič. Na rozdiel od iných krajín, kde autokrati stihli vykynožiť občiansku spoločnosť, u nás je stále živá a silná. Protesty momentálne majú efekt budíka – pripomínajú ďalším ľuďom, ktorí sa obávajú o osud demokracie, že aj ich hlas pridáva na sile odporu proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry a zmenám v Trestnom zákone.
Protesty však už dávno nie sú len o týchto plánovaných zmenách, ale o celej možnej iliberálnej trajektórii tejto vlády. Ľudia dávajú Ficovi najavo, že vidia oživovanie systému „našich ľudí“, výmenu odborníkov na ministerstvách, aby smeráci mali svoje fleky, aby každého mohli podplatiť a kúpiť si ich lojalitu na ďalšie štyri roky.
Pobúrenie ľudí oprávnene padá aj na Petra Pellegriniho a jeho prezidentské plány, za ktoré speňažil svoju vlastnú stranu. Dnes už nemá Hlas. A ako prezident by hovoril hlasom podobným Robertovi Ficovi.
Protesty sú odkazom aj pre panoptikum Andreja Danka, ktorému už nešéfuje, len sa prizerá, ako figúrky, ktoré na jeho chrbte vyliezli k moci, simulujú politiku.
Samozrejme, že Fico sa nestiahne a nebude meniť plány. Nateraz je však víťazstvom pre opozíciu aj to, že si aspoň počas protestov uvedomuje, že väčšina krajiny ho nevolila a že Slovensko mu naozaj nepatrí.