List Ježiškovi (píše Michal Havran)

Vianočné modlitby z nemeckých diaľnic ukazujú, že prosba a túžba nemajú zábrany.

Autor je teológ a spisovateľ

Na nemeckých diaľniciach sa dodnes stavajú diaľničné kaplnky – Autobahnkirche. Ľudia v nich nechávajú modlitby, žiadosti, na niektorých miestach smerom k švajčiarskej hranici sa malé oltáre podobajú na modelárske zmenšeniny jeruzalemského múru nárekov. Prosby a poďakovania sú zmotané, niektoré previazané nitkou a obradne položené v štrbinách a otvoroch okolo sviečok, pred veľkými sviatkami kvetov.

Tak ako na parížsky Pont Neuf prídu raz za rok upratovacie čaty pre „zámky lásky“, aj z kaplniek vyberú modlitby, vyčistia štrbiny, otvory, praskliny a zlomy, aby vznikol priestor pre nové poďakovania a odkazy.

Píšme všetci vianočným perom

Pred Vianocami sa v nich objavujú prosby a modlitby od kamionistov. Poliaci, Turci, Iránci, Rumuni a Bulhari, zvyknutí na život na nemeckej sviatočnej diaľnici, s kotlíkovými súpravami rozloženými na parkoviskách čakajúc na povolený odjazd, bez ohľadu na vierovyznanie nechávajú drobné texty, písané rukami nezvyknutými na pero a papier, zladenými s obrazovkou telefónu, navigácie, mýtneho systému a vysielačky.

Romantická vianočná tradícia Európy 19. storočia začala s rozšírením vianočného stromčeka a znalosti písma nazývať predvianočné texty určené na tajné miesto, kde sa lepšie darí ich naplneniu, listom Ježiškovi. Z listu Ježiškovi sa stal žáner, zo žánru móda, z módy povinnosť a z módnej kultúrnej povinnosti aplikácia v telefóne.

Ježiškovi píšu v reklamných agentúrach pre klientov, vnuci starým rodičom, píšu mu školy, rodičia píšu Ježiškovi s deťmi, deti píšu Ježiškovi s inými deťmi, iné deti píšu Ježiškom svojich kamarátov, aby sa Ježiško s darčekmi nepomýlil.

Raz do roka píšeme takmer všetci list alebo zoznam vecí, ktoré by sme chceli alebo mali mať, zamyslíme sa nad tým, čo potrebujeme, aj keď správny darček je taký, ktorý nepotrebujeme. Pozeráme sa na seba ako na cudziu postavu, skúšame uhádnuť, čo by sme chceli a čo nepotrebujeme natoľko, že nás to poteší.

Píšeme do telefónov, na papier prepisovačkami a plniacimi perami, hotelovými a firemnými perami, perami z Ikey, perami z úradu práce, z ktorých ešte visí kúsok retiazky, čo mala zabrániť ich odtrhnutiu od priehradky.

Ježiško, výhradný distribútor

Želáme si a prosíme a chvíľu rozmýšľame o tom, čo je vhodné, či sa môže žiadať aj odpustenie dlhov v poisťovni, či sa dá prehodiť tematický týždeň v Lidli, či by mohlo aspoň raz na Vianoce nasnežiť aj v nížine. Prosíme, aby bolo pekné mrazivé počasie, ale aby zároveň snežilo, aby bola zima, ale denné svetlo ako v lete, aby sme budúci rok vybavili parkovacie miesto v prvom obvode.

Váhame, či je to vhodné, ale výber z vianočných modlitieb z nemeckých diaľnic ukazuje, že prosba a túžba nemajú zábrany.

Moslimskí vodiči z Teheránu prosia kresťanského Boha, aby sa vrátili z cesty po Európe zdraví a načas, aby neboli príliš dlho preč, aby ich pri vykladaní tovaru v Dánsku neposlal dispečing po niečo do Španielska, niečo, čo treba vyložiť cestou do Iránu v Grécku.

Ježiška prosia rovnako naliehavo ako európske deti, presvedčené, že Ježiško je výlučným držiteľom a distribútorom licencie všetkých hračiek Mattel a všetkých akčných superhrdinov Marvel a DC Komics, že okrem toho disponuje veľkou zbierkou kariet Pokémonov a Magic: The Gathering, že všetko to má odložené v skladoch panstva z Lega.

A môže hocikedy pridať skejt, hokejku a inlajny, že Ježiško je najväčším obchodom so všetkým, že listy Ježiškovi vlastne už nemusia byť ani prosby, ale iba zoznamy, rovnaké, aké máte na nákup, kde je poznačené všetko, okrem toho, čo si nepoznačíte, pretože to určite nezabudnete, ale zabudnete a musíte sa vrátiť.

Víno v potoku a jaternice na stromoch

List Ježiškovi je list na istotu. Krajina, napríklad Slovensko, by mala taký list napísať aspoň raz. Štatisticky vieme, že tieto listy majú z dobre známych dôvodov najväčšiu šancu na úspech. Minimálne polovica žiadostí bežného zoznamu Ježiškovi sa vždy vyplní, väčšinou aj s niečím navyše, a teda niekedy začiatkom budúceho adventu by sme sa mohli pustiť do písania takého listu.

Nemohli by v ňom byť osobné želania, prosby, aby sa vrátili všetci tí, ktorí nás opustili, ani neprimerané žiadosti, aby sme kolonizovali jeden z meteoritov, ale splniteľné požiadavky ako v rozprávke Dařbuján a Pandrhola.

Nie víno v potoku a jaternice na stromoch, ale aby sme mali konečne poriadne školy, kde sa deti naučia intelektuálnej sebaobrane pred hlúposťou, aby sme mali rýchle, čisté a ekologické vlaky, ktoré by spájali všetkých tak, ako to robili už Rimania s cestami prosperity, aby sme mali pekné čisté nemocnice, kde si pacienti nemusia nosiť vlastné základné hygienické potreby a na raňajky nie je suchý rožok a verejné priestory nevyzerajú ako po ruskom raketovom útoku.

Aby sme začali byť hrdí skôr na to, čo máme jedinečné, kultúru a umenie, vážili si prírodu nie ako priestor na nehnuteľné operácie, ale ako jediné útočisko pred životom medzi ľuďmi, aby sme nevystupovali voči zvieratám s pýchou a hrubosťou, ale tak, ako nás to učili staré kultúry a svätý František, ako k živým bytostiam stvorenia.

Aby sme vo verejnom priestore používali jazyk na svojom mieste, ktorý hovorí áno áno a nie nie, aby sa nám nestávalo, že keď sa objaví niekto, kto prišiel s nacistami, tak sa budeme tváriť, že to bola len jeho šikovnosť, aby sme nestavali domy pri pietnych miestach vyvražďovania, vojenských cintorínoch, aby sme si dokázali spomenúť na to, čo je vlastne spoločnosť, aké máme záväzky voči krajine, priestoru, prírode a ľudom, s ktorými tu žijeme, a aby sme si do chrámov a kostolov nechodievali dávať posvätiť krutosť a hlúposť, ale snažili sa ich návštevu využiť na to, aby sme si uvedomili vlastné zlyhania.

Všetky tieto veci sa dajú Ježiškovi napísať. V skutočnosti ich nie je až tak veľa, väčšina z nich sa dá dosiahnuť veľmi rýchlo, rýchlejšie ako získať ploché brucho s aplikáciou Ploché brucho bez cvičenia za jedenásť dní, kde ľudia posilňujúci brušné svaly celý život presviedčajú divákov, že nič nemusia robiť.

Pekné Vianoce.