Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Prokuratúra je na Slovensku veľmi zvláštny druh štátneho orgánu. Napríklad nevieme odpoveď na otázku, do ktorej z troch zložiek moci – súdnej, zákonodarnej, exekutívnej – vlastne patrí. Ústava hovorí iba to, že prokuratúra existuje, a zákon o prokuratúre dodáva, že existuje „samostatne“.
Vieme o nej, že je to mocenský monolit pyramídového typu na čele s jediným človekom – generálnym prokurátorom. Všetko podstatné o jeho skutočnom mocenskom postavení v štáte povedia dramatické príbehy volieb generálneho prokurátora v parlamente – osobitne kauza Jozef Čentéš.
Generálny prokurátor je na Slovensku faktickým neobmedzeným vládcom nad dodržiavaním zákonnosti, nech už to znamená čokoľvek. V otázke odolnosti voči verejnej kontrole patrí prokuratúra spolu s SIS na špičku prvej ligy.
Pre demokratický štát je to úplne nenormálna situácia, ktorá podrýva demokratické ambície republiky aj vyhliadky funkčného právneho štátu – o čom nehovoria iba známe kauzy Trnka/Kováčik, ale aj menej známe, no rovnako brutálne okolnosti zastavovania trestných stíhaní povedzme za zločiny komunizmu.
Všimnime si, že napriek existencii zákona o protiprávnosti komunistického systému a zároveň objektívnej existencii tisícov prípadov politických zločinov nebol na Slovensku odsúdený ani jeden páchateľ. Rečnícka otázka: Ako sa to len mohlo stať a čo tak asi s tým má prokuratúra?
