Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Rímskokatolícka cirkev sa odhodlala k niečomu, čo bolo donedávna nepredstaviteľné. Spolužitie párov rovnakého pohlavia môžu rímskokatolícki kňazi požehnávať. Hovorí o tom najnovšie vyhlásenie kongregácie pre náuku viery Fiducia Supplicans.
Pasáže, že to nemá pripomínať uzatváranie manželstva, ani inak to nemá byť schválením spolužitia, ktoré je podľa stále platného učenia rímskokatolíckeho katechizmu hriechom, bude čítať málokto.
Dôležité je posolstvo, že namiesto zlorečenia a slovách o „pliage“ sa hovorí o rešpekte a prijatí.
Oslobodenie a prijatie
Gejovia a lesby sa takto dočkali od pápeža explicitného prijatia ako ľudia takí, akí sú. Obrad požehnania spolužitia je ľudským prijatím ich životnej situácie aj rozhodnutia a pre katolíckych veriacich queer ľudí je to dôležitý medzník toho, ako ich situáciu vníma ich vlastná cirkev.
Pre Slovensko, kde sa agenda ľudskej dôstojnosti a rovnosti stala v nedávnych voľbách dôležitou červenou čiarou a zdá sa, že ňou ostala aj po voľbách, z toho vyplýva dôležité posolstvo.
Rímskokatolícke kresťanstvo na Slovensku nemá relevantnú alternatívu predovšetkým preto, lebo teologická reflexia, ktorá by kultivovala verejnú debatu a jej aktérov, sa nekoná.
Potom sa za „teológiu“ považujú ideologické kompendiá fundamentalistických zoskupení, ktoré si vylobujú mediálnu prítomnosť a majú dosť finančných prostriedkov a mocenské páky, aby sa v diskusii zbavili relevantných názorových oponentov.
Fundamentalisti v slepej uličke
Takto vytvorili prevládajúci „mainstreamový“ dojem ohľadom toho, kto je a kto už nie je kresťan. Prípadne kto je a kto už nie je dobrý katolík. Tak sa vo verejnosti udomácnila kresťanistická verzia ideologického katolicizmu, ktorý je zo svojej podstaty nepriateľom pluralizmu a vecného dialógu.
Tento hlavnoprúdový katolicizmus protežujú biskupi, lojalistické médiá a novinárska obec, ktorá si osvojila pasívny klerikalizmus. Ten spočíva v tom, že v rámci etickej samoregulácie sa nepúšťajú do odbornej diskusie, lebo je to nepohodlné. Aj v politickom diskurze prináša body skôr opatrnícke vyčkávanie než priama reč. Medzi polarizovanou konfrontáciou a otvorenou rečou pritom existuje široké spektrum, ktoré však nevníma ani jedna z polarizovaných strán.
Záväzné rozhodnutie
Rozhodnutie z Vatikánu je doktrinálneho charakteru, a preto je to po rôznych mediálnych vyjadreniach pápeža Františka prvou vážnou zastávkou. Je to prelom v tom zmysle, že rozdielu medzi sviatosťou a sväteninou mimo cirkevného prostredia nerozumie – dovolím si povedať – nikto.
Explicitné zavedenie požehnávania spolužitia doteraz démonizovaného sveta queer ľudí je porovnateľné s registrovaným partnerstvom v civilnom práve.
František prelomil bariéru a odhodlal sa ukázať, že stredom vesmíru je človek. Ľudia. Hoci aj teplí. A práve takí. Vysmievaní, zosmiešňovaní, zaznávaní.
Nenávisť na adresu queer ľudí dostala vážnu trhlinu. Slovenskí kresťania a tí, ktorí im nadbiehali, už nemajú dôvod argumentovať ochranou tradícií. Vatikán a jej prefekt vieroučnej kongregácie začal písať novú tradíciu.
Ťažko veriť vlastným očiam, keď sú zatemnené nenávisťou a lžami. František po otázkach a výzvach biskupskej synode ohľadom toho, aby veriaci skúmali dôvody, prečo spoločnosť rieši právnu situáciu spolužitia a práva lesieb a gejov odpovedal sám. Skúmal prešliapanú cestu a keď vyhodnotil prax a túžby veriacich ľudí, podoprel ju aj teoreticky.
