Premýšľala som, čo napísať poslednýkrát v roku v predvianočnom čase. Dalo by sa spomenúť všeličo – rokovanie parlamentu, situáciu v polícii, zmeny v právnom štáte. Ale to všetko podľa mňa vy všetci sledujete a nepotrebujete na to žiadny môj komentár.
Cesta von
A tak som sa rozhodla tento týždeň priniesť trocha dobra prostredníctvom ľudí a organizácií, ktoré neplnia titulky, ale robia neuveriteľnú prácu. Začnem mojou srdcovou organizáciou – Cesta von. Mám to šťastie, že som členkou správnej rady, a tak vidím ich prácu celkom zblízka. Ich novinka je, že rozšírili svoj program – už to nie sú len Omamy a Filipov, ktorí pomáhajú s finančnou gramotnosťou rodín. Pridali aj program Zebra. Je to program, ktorý má pomáhať mládeži. Vo vylúčených komunitách totiž je veľa mladých ľudí, ktorí nemajú žiadny zmysluplný program. Nájsť si ho v osade je mimoriadne ťažké a jeden z programov Cesty von bude riešiť práve toto.
Keď sa Cesta von pýtala mladých, čo by chceli, vyšlo im z toho najčastejšie niečo, čo je zhmotnené v nasledujúcom výroku:
“„Mať v osade vodu, ktorú nepúšťajú len na pár hodín denne. Mať osvetlenie na ceste zo školy, aby som sa nebál ísť domov. Mať miesto, kde bude aspoň chvíľku ticho a nikto nebude kričať. Môcť sa s niekým porozprávať o tom, čo ma trápi.“
„
Také banálne požiadavky, ktoré pre tisíce detí na Slovensku sú nedosiahnuteľným snom. Naposledy som to lepšie pochopila vo Veľkej Lomnici. Boli sme tam práve s Cestou von, a do miestnej osady idete okolo najbohatších častí v okolí Tatier. Z osady vidno aj golfový rezort, a tak celkovo je to proste bizarný pohľad. Deti zo školy musia prechádzať cez železničné priecestie. V zime, keď je tma už o štvrtej, idú z dvojzmennej prevádzky deti po tme, bez svetla a navyše, viackrát sa stalo, že prišli do naozaj nebezpečnej situácie pri prejazde vlaku. Volala som vtedy ministrovi dopravy Doležalovi. Opísala som mu všetko, čo som tam videla, a poprosila ho, či by sa naozaj nedalo namontovať aspoň svetlo na priecestie. Železnice by to stálo pár sto eur a deťom by to naozaj veľmi pomohlo. Dodnes tam žiadne svetlo nie je.
Ale späť k Zebre – mnohí mladí nemajú perspektívu, že by mohli žiť lepšie. Nemajú sa s kým porozprávať, nemajú kde tráviť čas. Práve Zebra im pomôže zatiaľ v prvých troch lokalitách – v Kecerovciach, Chminanskych Jakubovanoch a vo Veľkej Lomnici. Na Slovensku máme kopec krásnych ľudí a krásnych projektov. Nezabúdajte na to a nenechajte sa oklamať ťažením proti mimovládkam. Práve tie robia túto krajinu lepšou napriek všetkým vládam a parlamentom, ktoré sme mali.
Omama na lekcii pre staršie deti z vylúčených komunít. (zdroj: Archív združenia Cesta von)CVIK Košice
Centrum včasnej intervencie v Košiciach sledujem už dlho. Vďaka Simone Šimkovej, jeho riaditeľke, s ktorou som viac ako pred desiatimi rokmi robila jednu reportáž o rómskych deťoch, ktoré preraďujeme do špeciálnych škôl. Simona medzi tým založila toto centrum, kde pomáhajú rodinám s deťmi s autizmom.
Aj vďaka mojej kamarátke Eve Petričkovej viem, že autistické deti na Slovensku nedostávajú ani zlomok podpory, ktorú potrebujú. CVIK robí presne to, čo má zabezpečovať štát už roky.
Úplne najefektívnejšie je, keď môžu práve psychológovia a psychologičky chodiť domov do rodín s takýmito deťmi. Tie totiž trávia veľa času doma, a preto treba doma nastaviť aj všetky riešenia. Od jedenia, rutín až po komunikáciu. Veda a výsledky mnohých odborníkov hovoria, že ľudia s autizmom majú oveľa kvalitnejší a samostatnejší život, ak dostanú aj kvalitnú podporu. Tú je treba podať čo najskôr a čo najlepšie.
CVIK Košice, bohužiaľ, musí každý rok zbierať peniaze na základné služby, ktoré poskytujú. Tentoraz práve na to, aby aj v roku 2024 vedeli poskytovať práve túto domácu službu 50 rodinám. Ak vám to umožňuje rodinný rozpočet, prispejte im prosím. Pokojne aj symbolickou čiastkou. Chýba im ešte niekoľko tisíc eur. Zbierku nájdete tu a rozhovor s riaditeľkou CVIK Košice tu.
Juraj Hipš a jeho projekt vo Zvolene
Juraj Hipš medzi žiakmi. (zdroj: archív JH)Juraja Hipša možno poznáte z jeho krátkej politickej kariéry v strane Spolu, no oveľa viac ho poznať zo školstva. Pán Hipš si zobral momentálne do pôsobnosti svojej organizácie školu vo Zvolene. Takú, ktorú nikto nechcel a z ktorej urobili miestni poslanci geto. Zmenili totiž školské obvody tak, aby deti z osady Pustý hrad vo Zvolene spadali práve len sem.
Neviem ako, ale primátora Zvolena Maňku aj miestnych poslancov sa podarilo presvedčiť, aby školské obvody zmenili a túto školu, kde bolo veľmi málo detí, zverili práve Živici. Fascinujúci príbeh, ktorému som zo začiatku nechcela veriť, a tak ma Juraj Hipš pozval tento rok odmoderovať vo Zvolene o tomto projekte debatu. Práve táto modelová škola by mala ukázať, ako robiť vzdelávanie kvalitne a dobre – pre všetky deti. Chudobné aj bohaté. Áno, práve to nám vyšlo z testovaní PISA ako úplne najtragickejšie – že vaša budúcnosť v tejto krajine závisí od toho, do akej rodiny sa narodíte.
O to viac ma šokovalo, že vo Zvolene sa už po odsúhlasení tohto plánu strhla šialená diskusia. O tom, že Hipš a Živica bude na škole robiť LGBTI semináre, a budú tam spoločné toalety pre obe pohlavia. O tom, že ich platí Soros. Časť týchto výrokov zaznela aj priamo na zastupiteľstve a človek sa nestačí čudovať.
Aj sa natíska povedať, či sme sa tu už kompletne všetci zbláznili, ale tento newsletter má byť pozitívny. Málokedy stretávam v politike takých ľudí, ako je Juraj Hipš. Mnohí kritici by povedali, že politika mu veľmi nesadla. Ja by som k tomu povedala, že jeho neúnavná snaha v školstve je pre mňa dlhé roky inšpiratívna a robí mnoho aktivít, ktoré nikto nepáčikuje a nelajkuje. Vzdeláva učiteľov, robí pre nich semináre, povzbudzuje ich a snaží sa meniť naše zúfalé školstvo na lepšie.
Pozrite si projekt Živice vo Zvolene, stojí to za vašu pozornosť. A ak ste ešte nepočuli naše nedávne Dobré ráno s Jurajom Hipšom, to už je trocha menej pozitívne o našich tragických výsledkoch v PISA testovaní.
Na záver ešte krátka reakcia Juraja Hipša na všetky tie zvolenské konšpirácie:
“„Teší ma, že sa zaujímate o vzdelávanie a o to, čo sa deti v školách učia. V tejto škole budeme deti napríklad učiť, že ženy sa nikdy nefackajú. Nie je to normálne. Budeme ich viesť k tomu, že mať ukradnutý titul je hanba a nie hrdinstvo. Budeme u nich rozvíjať kritické myslenie, aby nepodľahli bludom o svete ovládanom iluminátmi a jaštermi. A v neposlednom rade budeme dbať na to, aby sa v škole každý cítil bezpečne. Pretože to je normálne. Vaše argumenty, lži a útoky nás mali odradiť a znechutiť. Priznávam sa vám, že opak bol pravdou. Pretože práve vy ukazujete, prečo tak potrebujeme kvalitné vzdelávanie."
„
Podcast týždňa: Minuloročný Pastirčák
Aj tento rok sme chceli zavolať na rozhovor kazateľa Daniela Pastirčáka. Každý rok má totiž práve rozhovor s ním pred Vianocami najviac odoziev. Mnohí ste mi už dopredu písali, že dúfate, že vyjde aj tento rok a ja, bohužiaľ, musím skonštatovať, že sa to nepodarilo.
Tento rok sme nevedeli zladiť naše kalendáre, no vypočula som si náš minuloročný rozhovor, a všetko platí do bodky. Preto je dnes podcastom týždňa náš rozhovor z roku 2022 o Vianociach, pokoji, a spoločnosti s kazateľom Danielom Pastirčákom.
Video týždňa: Daniel Lipšic
Vo videu týždňa predsa len politika. V piatok podvečer prišiel do štúdia špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a rozprávali sme sa spolu o všetkých aktuálnych udalostiach.
O argumentoch v prospech špeciálnej prokuratúry, o kritike Daniela Lipšica, ale aj o tom, ako bude vyzerať Slovensko, ak by návrh vlády na zmenu celej trestnej politiky prešiel.
Ak ste tento rozhovor ešte nevideli, dajte si ho. Je dôležité aj počas Vianoc zostať v obraze o podstatných otázkach.
Hudobná bodka: Cleo Sol
Pink + White od Franka Oceana mám veľmi rada, a zväčša každý, kto sa pokúsi ho prespievať, nedopadne dobre. Výnimkou je Cleo Sol, ktorej to vyšlo perfektne.
Dovoľte mi takto v závere zaželať vám všetkým pekné sviatky. Vôbec nemusia byť tradičné, ani rodinné. Mám vo svojom okolí mnoho ľudí, ktorí práve počas tohto obdobia trpia tým, že sú nútení byť s rodinou, s ktorou si nerozumejú.
Bez ohľadu na to ako sviatky trávite, je to dobré obdobie na stíšenie, premýšľanie a bilancovanie. Na oddych aj nádych pred ďalším rokom.
Tento newsletter vyjde až po Novom roku a tieto dva týždne aj ja využijem na to, aby som nabrala na rok 2024 nové sily. Budeme ich všetci potrebovať. Ďakujem, že sme v tom všetci spolu.
Toto bolo osemdesiate štvrté vydanie newslettera ZKH. Ďakujem, že nás čítate.
