Sú Vianoce, sviatky mieru a pokoja. Zároveň je však spoločnosť polarizovaná ako ešte nikdy. Platí to pre takmer všetky krajiny a takmer všetky spoločenstvá. A platí to, samozrejme, aj pre Slovensko.
Podobné stavy poznáme aj z minulosti, teraz je však situácia nová najmä v tom, že svet je nesmierne globalizovaný, teda prepojený a vzájomne závislý, mení sa väčšou rýchlosťou ako kedykoľvek predtým, pribúdajú nové (aj) globálne hrozby a navyše tu máme prevažne deštruktívny vplyv sociálnych médií s ďalšou potenciálnou hrozbou (ale aj príležitosťou) v podobe umelej inteligencie.
Trendy dorazili aj k nám
Túto novú éru narastajúcej polarizácie, krízy globalizácie a ak nie krízy, tak určite ohrozenia liberálnej demokracie vidíme vo vyspelých krajinách už minimálne od globálnej finančnej a ekonomickej krízy v rokoch 2008/2009. Odvtedy sa udialo veľa vecí, ktoré tieto trendy potvrdzujú.
Najvýraznejšie z nich bolo určite zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta či odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Do tejto schémy ohrozenia liberálnej demokracie tak, ako sme ju poznali doteraz, však zapadal aj vývoj v Maďarsku, Turecku, Rusku, ale aj v Indii či Číne.
A teraz, v odchádzajúcom roku 2023, tieto trendy v plnej sile dorazili aj na Slovensko. Robert Fico sa stal štvrtýkrát premiérom napriek všetkému, čo bolo a je spojené s jeho predchádzajúcimi tromi funkčnými obdobiami, napriek tomu, že po voľbách v roku 2020 sa postavil do čela boja proti systému, ktorý predtým trikrát (síce nie ktovieako, ale predsa len) reprezentoval na najvyššej exekutívnej úrovni.
Platí teda, že vývoj na Slovensku je do istej miery len súčasťou širších politických a ideových posunov na globálnej úrovni.
Keď hovoríme o stupňujúcej sa polarizácii, ktorej sprievodným javom je nenávisť, agresivita, neschopnosť viesť dialóg a hľadať dohodu a kompromis, tak dnes platí, že táto polarizácia nie je primárne pravo-ľavá, ale skôr sa formuje práve na vzťahu k otvorenosti, tolerancii, rovnosti a slobode.
Orbánova pravicová strana Fidesz bola vylúčená z EPP v podstate z tých istých dôvodov, z akých bolo pozastavené členstvo v PES Ficovmu ľavicovému Smeru.
Len na nás záleží, ako sa bude dariť Ficovi
Budúcoročné voľby v USA budú dôležité pre celý svet, pretože ak sa k moci vráti Donald Trump, tak hrozí vážne riziko, že neliberálna demokracia, teda autokracia, bude nastolená vo vojensky aj v ekonomicky najsilnejšej krajine sveta, ktorá bola doteraz globálnym pilierom slobody a (liberálnej) demokracie (podrobnejšie tu).
Či sa tak stane, to my na Slovensku neovplyvníme, len na nás však záleží, či sa to isté podarí dosiahnuť Ficovi na Slovensku.
On sám by Orbána určite chcel napodobniť, osobne si však myslím, že sa mu to nepodarí. Tých dôvodov je viac.
Prvým je, že Fico (na rozdiel od Orbána) nemá a ani nebude mať (ak sa KDH nezblázni) ústavnú väčšinu. S obyčajnou (navyše koaličnou a tesnou) väčšinou sa nedá pri moci zabetónovať tak, ako sa to podarilo Orbánovi.
Po druhé, Orbánova ekonomická politika bola v niektorých dôležitých oblastiach (najmä vo fiškálnej a daňovej politike) veľmi rozumná, viedla k poklesu verejného dlhu, k ozdraveniu verejných financií a k zlepšeniu konkurencieschopnosti maďarskej ekonomiky a k ekonomickému rastu.
Ficova ekonomická politika je presne opačná, takže by sa dalo povedať, že kým Orbán sa (nie veľmi úspešne, ale predsa len) pokúsil o napodobenie Singapuru, Fico smeruje skôr k Venezuele (podrobnejšie pozri tu).
Po tretie, Fico nemá ideológiu alebo aspoň silnú myšlienku, ktorá by spájala dostatočnú väčšinu voličov. Orbán ju má v podobe veľkomaďarskej nostalgie a trianonskej traumy, s využitím ktorých zjednocuje na pocite historickej krivdy a nespravodlivosti.
S týmto je spojený ďalší rozdiel. Fico nemá zahraničných Slovákov, ktorí by ho volili tak, ako to robia Maďari v Rumunsku či na Ukrajine v prospech Orbána.
A navyše, na Slovensku máme nezávislé médiá, silnú občiansku spoločnosť a reálnu opozíciu.
