Varovanie, že maďarská cesta nebude pre Fica IV žiadnou prechádzkou, sme tu už vyslovili.
Bez ústavnej väčšiny bude tŕnistá a plná nástrah, pričom zásadné je porovnať a ujasniť si, čo sa dá a čo skôr nedá čakať.
„Zákon o ochrane suverenity“, ktorý v Pešti prijali pred sviatkami, nabáda k predstave akejsi kópie „mečiarovsko-slotovského“ zákona na ochranu republiky. To by však bola úľava. Úrad na ochranu suverenity, ktorý zriaďuje tento zákon, nenapadol ani Mečiarovi/Slotovi.
Môžete zľahčovať, že pod odstrašujúci názov sa zmestí hocičo. No právo vyšetrovať prejavy, idey, ktoré úrad označí za „protisuverenistické“ (bez zákonnej definície), aj s trestom za porušenie tri roky (minimálne), najviac pripomína ŠtB.
Bolo by však urážkou maďarského národa tvrdenie, že KGB, Stasi, Securitate a pod. Dôležité je totiž rozlíšenie.
Napríklad právo úradu nechať zmiznúť podozrivú osobu bez stopy tak, že už ju nikto nikdy neuvidí (Navaľnyj), zákon o ochrane suverenity nestanovuje.
Najpikantnejšie na suverenistickom zákone je, že zo zadržiavaných 30 miliárd eur desať EK práve teraz Maďarom uvoľnila. So zdôvodnením, že splnili politicko-legislatívne podmienky, na ktoré boli viazané tieto peniaze. („Náhodou“ podmienky naplnili pár dní pred „ukrajinským“ summitom.) Komu by chýbala špecificky slovenská pikantéria: Fico IV sa určite poteší, s akou vážnosťou asi treba brať „signály“, že na výtržnosti Fica IV bude Komisia reagovať rýchlo a tvrdo.
Aj napriek tomu je zrejmé, že Fica IV čaká na maďarskej ceste dlhý pochod, s nástrahami i pascami.
Suverenistický zákon je dobrý príklad toho, že zvyšovanie demokracie a právneho štátu pritom nie je cieľ daný a nemenný, ale, naopak, pohyblivý terč. Iste, rozpočtová rozprava ukázala, že pár Fico-Pelle sa podceniť nesmie.
Či štyridsať demokraticky zvolených zástupcov ľudu, ktorí nedostali možnosť vyjadriť sa najdôležitejšiemu zákonu roka, je míľnikom na maďarskej ceste, alebo čosi epizodické, nie je jasné.
