Autor je umelec a publicista
Pamätáme si ešte na časy, keď nám technologickí vizionári sľubovali, že pomocou sociálnych sietí ľudstvo zmeníme na globálnu komunitu, ktorá vďaka vzájomnej spolupráci dosiahne na najvznešenejšie ciele – prosperitu, slobodu, mier a vzájomné porozumenie.
Dnes sa však stretávame skôr s ich negatívnymi dosahmi. Polarizácia spoločnosti, popularita konšpirácií a hoaxov, nárast politického extrémizmu, šírenie nenávisti namiesto porozumenia a spolupráce.
V dôsledku toho sme sa stali svedkami viac či menej okázalých odchodov z facebooku, videli sme nádeje vkladané do siete twitter, ktorá mala byť skutočným útočiskom inteligentných a vzdelaných ľudí, ale potom twitter zmenil majiteľa a zástupy ľudí pokračovali vo virtuálnej migrácii a v putovaní za algoritmami, ktoré nebudú podporovať to horšie v nás.
Snaha nájsť sociálnu sieť, ktorá dokáže tvoriť prívetivejší obraz ľudstva, odzrkadľuje túžby a sklamania, ktoré sa vynárajú naprieč ľudskými dejinami.
„Veľmi dobre rozumiem tvojmu odporu k politike, smútku z prázdnych slov a nezodpovedných čachrov politických strán a tlače, tvojmu zúfalstvu z vojny, z toho, ako sa dnes myslí, číta, stavia, aká sa robí hudba, čo sa oslavuje a čo sa vyučuje,“ hovorí Hermína v románe Stepný vlk, ktorý Hermann Hesse napísal v dvadsiatych rokoch minulého storočia.
Rozčarovanie z toho, aké myšlienky, hodnoty a činy priťahujú pozornosť más, čo prináša úspech a kto vedie rebríčky sledovanosti, nie je nové a neprišlo s érou sociálnych sietí. S ich príchodom možno prejavy ľudských slabostí zosilneli, no rovnako ako v časoch pred príchodom internetu, aj dnes platí, že to, čo prináša najviac „lajkov“, to, čo sa najviac „zdieľa“ a „nasleduje“, nemusí a často ani nepredstavuje to najkvalitnejšie, najhlbšie ani najhodnotnejšie.
Človek prirodzene potrebuje spätnú väzbu, ktorá však nemusí mať iba podobu kvantity. Zmysluplná diskusia s človekom, ktorého si vážime, môže mať väčší zmysel ako „úspech“ v podobe tisícky lajkov. Skutočný zmysel sa môže vynárať až v čase, príspevky influencerov, ktorí sa viezli na vlne popularity, sa s odstupom môžu ukázať ako bezvýznamné a klenoty môžu ležať zapadnuté v málo frekventovaných kútoch siete.
Okrem snahy vylaďovať algoritmy tak, aby slúžili spoločnému dobru, sa preto ani dnes nezaobídeme bez individuálneho úsilia preskúmavať nielen preľudnené centrá sociálnych sietí, ale aj ich okraje, skryté zákutia, miesta, kde sa dobre žije aj bez veľkého potlesku a pozornosti. V hľadaní skutočných hodnôt nám azda algoritmy môžu pomôcť, ale väčšiu časť práce musíme stále vykonávať my sami.
