Fico naozaj učinil jeden z najdivších politických návratov, ktoré – bohužiaľ – presahujú udalosť roku 2023.
Pohľad zvonka zvykol preceňovať účinky ruskej propagandy a podceňovať grambľavosť matovičovských vlád, pretože prisahali na boj s korupciou a reformy, a takmer úplne odmietal vidieť účasť prezidentky Čaputovej na odďaľovaní volieb, aj keď v jej prípade išlo skôr o priznanú nemohúcnosť.
Určite však stojí za bližšiu pozornosť spôsob, akým v Smere naložili vo vlastný prospech s internetovou antiosvetou. Či už išlo o tému verejného zdravia počas pandémie, alebo bezpečnosti a suverenity po invázii Ruska na Ukrajinu.
V čase, keď sa vlády celého sveta boria s dezinformáciami, v Smere prišli s tým, že budú nosiť sprostosti zo sietí do štandardných médií. Čiže svoju karmu strany, ktorá dala políciu Nitranom a súdy Kočnerovi, spojili s neprijateľnosťou rečí z kútov internetu. Tie predsa musia zaznieť a ak nie, je to hrozný útlak a cenzúra, všakže!
Prostredníkom medzi svetom vysokej politiky a informačnou stokou tu bol Tibor Gašpar, ktorý ešte kedysi podpísal akýsi pamflet o tom, ako je migrácia údajne riadená mimovládnymi organizáciami. To bol ešte policajným riaditeľom.
Keď musel odstúpiť, lebo „mimovládke“ bödörovcov odovzdal políciu, ktorá potom mala vyšetrovať smrť novinára, ktorý o nich písal, miesto na „spoveď“ si Gašpar našiel v prostredí médií, ktoré sa nezaťažujú s novinárskou etikou ani s transparentnosťou.
Stačilo povedať krédo o tom, že ako obeť názorového útlaku už ani nemôžete povedať pravdu. A sedíte v štúdiu.
Kým u Orbána sa nakupovali médiá a u Poliakov obsadzovali tie štátne, Smer využil opozičný očistec na preskúmanie logiky dezinfoscény a neregulovaných médií, ktoré Kaliňák ml. s láskou nazýva „občianskymi“.
U Fica sa krátko po Kuciakovi začali intenzívne sťažovať, že všetky médiá hovoria to isté a oni nemôžu vyrozprávať voličom svoj príbeh. A na to potrebovali mediálny nosič. Ten si našli aj nakúpili (nepochybne).
A mediálnu nepriazeň, ktorú vinili z prehry vo voľbách 2020, dokázali v posledných voľbách už úspešne vyriešiť. Vo výsledku tak mohli k osvedčeným chlebovým témam – o ktoré sa so Smerom bijú len fašisti – pridať aj ďalšiu tutovku. Generačný súboj, v ktorom im demografia praje. A tiež boj informačný, čiže bitku príbehov.
Pomocníkmi im tu boli všetci, ktorí dlhodobo brali nadarmo stredoeurópsku skúsenosť s cenzúrou, politickým prenasledovaním a reálnym útlakom. Smer už len siahol kradmou rukou a poslúžil si.