Blíži sa Silvester, a tak si dovolíme zamyslieť sa nad náročnými úlohami, ktoré si uložila strana SNS. Kým však zavesíme diskoguľu a začneme sa zabávať, patrí sa na adresu národniarov pustiť aj trochu súcitu.
V predošlom období sa totiž Andrej Danko podľa vlastných slov snažil navrátiť politike reguly a úroveň. Chcel zbaviť parlament nedôstojností v podobe šuchotania s horalkami, postavil stráž v uniformách z meruôsmych rokov a z chrámu demokracie chcel bičom vyhnať strany bez riadneho členstva ťažiace z aury svojich majiteľov.
Ako na potvoru: voľby 2020 vyhral Igor Matovič a národ sa národovcom odvďačil tým, že sa SNS do parlamentu ani nedostala.
Poučenie prišlo a na rozdiel od Hegera, Dzurindu a mosťákov sa na nacionalistickom spektre dokázali pred týmito voľbami pomestiť na jednu kandidátku a takto preliezť do NR SR, hoc len tesne (s odretým kabátom Rudolfa Huliaka).
Bez väčšej debaty si Danko doniesol najstrapatejší košiar. S ním sa chce – napriek prepadu v kvalite – usilovať o pár heroických úloh. Aby sa Slováci nedajbože nemuseli deliť o moc a peniaze s menšinami, aby liberáli a svetoobčania dostali preventívne po čumáku, aby sa vzdelaní nevyvyšovali nad prostý sedliacky um.
Už predohra s Huliakom bola sľubná: odmietnutý minister pripustil existenciu klimatickej zmeny, no riešiť by ju nemali nejakí ochranári (vraj) od prezidentky, ale poľovníci, ktorých pozná!
Desaťročia tu vedci a myslitelia morfondírujú, čo ničí strednú Európu a spôsobuje jej zaostávanie, pričom Huliak to hneď na prvý pokus definoval s muškou poľovníka! Presne toto.
Človek by mohol nadobudnúť dojem, že trebárs na kultúre najväčšie škody vedia napáchať sulíkovci, keď sa pustia do úvah, čo všetko nám netreba a kto všetko by si mal na seba sám zarobiť.
RTVS oslabenú o koncesie teraz bardi zo Smeru a priatelia poľského modelu z SNS akoby našli! Pričom oni sa nikdy netajili, že si prajú médium koaličnej služby, ktoré sa bude zaoberať ich úspechmi a každý rok natočí Svätopluka.
Len či sa dovtedy ministerke Šimkovičovej podarí prinavrátiť pôvodnú slávu Matici slovenskej a azda aj otvoriť tri slovenské gymnáziá? Veru, realizácia programu z čias maďarizačného útlaku v koordinácii s orbánovským modelom autokracie je jeden z top paradoxov SNS.
Ďalšie čudo je snaha o doručenie pocitu pátosu a dôstojnosti voličom, ktorých uráža moderné umenie a zelená politika ich (údajne) pripravuje o prácu. To Andrej Danko splniť nedokáže, pretože je sám sebou.
Keď ho však Tomáš Taraba vyprevadí do Bruselu – možno okľukou cez prezidentskú kampaň –, tak sa dosmejeme.
