Udalosť roka
Izrael/Gaza.
Teror Hamasu zo 7. októbra je čo do obetí i geopolitického presahu porovnateľný s 9/11. (Porovnateľný neznamená jedna k jednej. Porovnateľný znamená porovnateľný.)
Blízkovýchodné dosahy sú a budú ďalekosiahle, nespočítateľné. Šťastím v tragédii je americká námorná flotila, ktorej prítomnosť vo východnom Stredomorí bráni ako kľúčový faktor eskaláciám, či už rovno z Iránu, alebo od Hizballáhu. Alebo, ako už US Navy názorne predvádzajú, aj od jemenských Húsíov, ktorí už-už dostávali do bezvedomia približne 15 percent svetového obchodu.
Pod takým tlakom, pod akým je Netanjahu v otázke, či skončiť, respektíve pokračovať v operácii v Gaze, živý politik – vo vesmíre, Mliečnej dráhe a pod. – ešte nebol.
Zásadné sú ešte dva javy: nové ráno antisemitizmu, ktoré povstáva od Bezpečnostnej rady (i Valného zhromaždenia) OSN až po najšpičkovejšie univerzity sveta. Po druhé, víťazstvo svetového terorizmu a teroristov, keďže od 7. októbra platí, že pozabíjať 1200 civilistov a vziať dvesto ako rukojemníkov je dostatočná podmienka, ak chcete dostať na stôl svoje „politické“ a iné požiadavky.
Udalosť II
ChatGPT.
S jednou podobnou prognózou sa po prečítaní genetického „materiálu“ človeka autor už raz spálil, ale... Obrovské rozšírenie oblastí, v ktorých umelá inteligencia dokáže zastúpiť človeka, je (prinajmenšom) prísľubom rovnakého civilizačno-evolučného presahu, aký priniesla ľudstvu kníhtlač, elektrina, parný stroj a internet.
K najfrekventovanejšej debate, respektíve otázke o AI len jedno: regulácia je márnosť nad márnosť. Garanciou sú stovky či tisíce digitálnych elít po celom svete, ktoré skúmajú ďalší vývoj. Pokiaľ nejaké celosvetovo (úplne vylúčené) či regionálne vyhlásené moratórium (či čo) poruší jedno laboratórium, všetci ďalší, ktorí budú zmrazenie vývoja dodržiavať – štáty, korporácie –, riskujú kritickú, možno až fatálnu technologickú zaostalosť, hendikep, aký si nikto nemôže dovoliť.
Udalosť III
Historicky najteplejší rok (odkedy sa meria).
Spolu s výstupmi panelu IPCC a rekordným prírastkom poveternostných anomálií je to vôbec najrukolapnejšia (menej abstraktná, menej napadnuteľná) výstraha, že klimakríza zrýchľuje krok. A nie je to žiadna sranda. Alebo áno?
Do rubriky Komédia roka – keby taká bola – by bola veľmi nádejnou nomináciou klimatická konferencia v Dubaji, ktorej predsedal miestny ropný šejk, vlastník (či riaditeľ?) ropnej spoločnosti (!!).
Prezidentka, ktorá sa zúčastnila a nešetrila optimizmom, nech sa nehnevá, ale záväzky z Dubaja sú milosrdné klamanie si do vrecka. Nenaplnia sa presne tak, ako sa nenaplnili (minimálne plnili) tie z predchádzajúcich konferencií.
Vy normálne dokážete žiť v nádeji, že India, Čina i ďalší veľkí znečisťovatelia podriadia večný rast životnej úrovne a HDP, čiže hlavné a nezastupiteľné zdroje legitimity (najmä autokratických) mocí, regulácii uhlíka?
Udalosť SR
Nomenklatúra, ktorá z výsledkov povstala, znamená významný posun Slovenska SMERom k nesprávnej strane zápasu o prerozdelenie vplyvov, medzinárodný poriadok a pravidlá pre 21. storočie, ktorý rozpútali a vyostrujú Rusko a Čína proti liberálnym demokraciám súčasne na viacerých frontoch. Príslušnosť Slovenska v Únii a NATO nebola nikdy dôležitejšia ako – napríklad – uprostred i plošných kobercových náletov na fakticky čokoľvek (zatiaľ) nezávislé od Fica IV.
Svojou celou fyziognómiou a doterajšími krokmi potvrdzujú (pre autora to je samozrejmosť od vzniku Smeru), že z autentických „orbánovsko-trumpovsko-putinovských“ odkazov, myšlienok či zdrojov čerpajú, resp. majú načerpané (prečerpali, haha) omnoho viac než – napríklad – zo 17. novembra 1989.
To je nesporné, aj keby do polemiky s vami šlo konzílium politológov, nenechajte sa vytrhnúť z axiómy, že všetky slabšie, pre Fica IV „cool“ definície sú nepodloženosti, respektíve prejavy závislosti od strednoprúdového názoru, ktorý sa musí obecenstvu sugerovať, že nič sa nedeje, najzásadnejší problém Slovenska je Matovič a všetci ostatní sme normálni.
Nie. Najzásadnejšie je, že voľby výrazne urýchlili pochody paralelne po gréckej i maďarskej ceste, čo je kombinácia, akú zrejme ešte nikde nevyskúšali.
Chybný krok
Demokrati (aj Dzurinda).
Alternatívna história neexistuje, isteže. Tým, že neodstúpili z kampane ani v situácii, keď prekročenie piatich percent bolo pravdepodobné asi ako víťazstvo Slovana Bratislava (Dunajskej Stredy, hahaha) na pôde Manchester City, však déčkári a modrí zmarili aj teoretickú šancu na poseptembrové Slovensko v mantineloch liberálnej demokracie.
Paradoxne, toto fatálne zlyhanie zostane v pamäti aj z Dzurindu, čo je obrovská nespravodlivosť. A menšia aj voči Hegerovi, keďže s Naďom najdôraznejšie akcentovali, že najvyšší bank v týchto voľbách je civilizačná príslušnosť Slovenska. To najpodstatnejšie, čím sa o to museli zasadiť, však neurobili.
Neudalosť roka
Migrácia.
Isteže nie na mexickej hranici (tam je to ozaj vážne), ale na vonkajšej schengenskej.
Zatiaľ čo do brán USA sa dobýjajú vyššie jednotky tisícov deň čo deň, z desiatok, maximálne stoviek ľudí denne (tisíce videl len Orbán, ktorý nadsadzuje štatistiky o jednu nulu) vyrobili visegrádski populisti tému. Strašením migrantmi sa snažia zahovárať, odkláňať pozornosť od čohosi – kauzy, udalosti –, čoho presah do životov či účtov ľudí je omnoho dlhší.
Slová (ak nie roka, tak) týždňa
„Ako študent práva tiež som bol múdry ako gate Šalamúna, ale vedel som, kde je moje miesto.“ Robert Fico
Nepochybujeme, že ste vedeli, kde je vaše miesto. V komunistickej strane. Tam je vaše miesto dodnes.
Egotrip
Tak toto bude tvrdé. Rok 2023 definitívne potvrdil, že boje proti násiliu, proti dezinformáciám, proti „hate speechu“ (na Slovensku aj) za slušnú politiku sú vopred prehrané. (Pozor – nie zbytočné.)
Homo sapiens je predátor závislý od svojich biochemických procesov, ktorých vplyv je stále (nepomerne) silnejší než kultúrna nadstavba. S týmto démonom – vedome či nevedome – (všetci) celoživotne bojujeme. Akurát niekto svoj boj zvládne, iný nie.
