Cez noc sme sa nestali lepšími, zdravšími, odvážnejšími ani uvedomelejšími, než sme boli posledné dni v decembri.
Predsavzatia sú najstarším novoročným klišé a priania nás zaplavili všetkými kanálmi. Niektoré boli generované umelou inteligenciou, niektoré tradíciou, od otrepaných rýmovačiek až po úprimne myslené osobné želania.
Ale ak sú na niečo vôbec dobré, prinútia nás aspoň na chvíľu sa zamyslieť nad naším potenciálom, čo všetko by sme mohli robiť lepšie, keby existovali skutočné časové deliace čiary.
Ak sa časť Slovenska po pár dňoch vráti ku svojej každodennej nenávisti voči komukoľvek, koho premiér krajiny označí za nepriateľa, tak sviatky boli ďalšia premárnená šanca, pár dní voľna, s licenciou na obžerstvo a robenie rachotu na námestiach.
Do nového roka vstupujeme s oprášeným poznaním, že máme svoj hlas a právo prejavovať nesúhlas s krokmi, ktoré ničia demokraciu, a ten nám nikto nemôže zobrať. Je to otázka dôstojnosti, akým spôsobom ho budeme prejavovať.
Namieste je ďalšie klišé: čaká nás ťažký rok. Ako spoločnosť sa budeme rozhodovať, či sa pridáme ku putinovskej gubernii s Viktorom Orbánom ako miestodržiteľom pre Európu. Či pokorne prijmeme beztrestnosť pre tých, ktorí sa pri okrádaní štátu zaštiťovali straníckou knižkou Smeru (aká notoricky známa červená tradícia).
Či prijmeme Ficovu premisu, že ak sme ho nevolili, tak na nás už nezáleží a najlepšie, čo môžeme spraviť, je stiahnuť sa do svojich bublín. Či budeme mať prezidenta alebo prezidentku pre skutočnú rovnováhu rozdelenia moci v krajine, alebo tú pozíciu hodíme k nohám Petra Pellegriniho, aby ďalej simuloval demokratické myslenie a mlčky sa prizeral, ako Fico rozoberá právny štát, lebo aj jemu to tak vyhovuje.
Každé naše rozhodnutie v našich mikrokozmoch ovplyvňuje, akými budeme. K čomu budeme inšpirovať naše deti, kolegov alebo študentov. Či ich budeme utvrdzovať v tom, že veď aj tak je všetko stratené a táto krajina si fakt nič lepšie nezaslúži, len politické podsvetie Roberta Fica, už po štvrtýkrát a možno aj naveky.
Ale na Slovensku sa politické javisko ešte stále točí vďaka volebnému zákonu a stále máme aktívnu občiansku spoločnosť, slobodné médiá, ľudí ktorí sa inšpirujú najlepšími mozgami, a nie Ruskom platenými konšpirátormi. Máme občanov, ktorí prejavili svoju nevôľu so zrušením špeciálnej prokuratúry a vľúdnejším režimom pre korupciu.
To všetko nie je málo. Vďaka tomu rok 2024 môže byť aj dobrým rokom pre demokraciu.
