Autor je prekladateľ a publicista
Tak už teda viem, že internetový Che Guevara spolu s niekoľkými ďalšími zúfalcami napochodovali k hrobu Milana Lučanského – teda pardon, generála Lučanského.
Rozprával tam potom o tom, ako naňho nikdy nezabudnú, lebo Lučanský je Horst Wessel Smeru, martýr propagandy, ktorý bude navždy zavraždený, aj keď tisíc a jedno vyšetrovanie dokáže, že zavraždený nebol.
Nasleduje odvážna téza: kašľať na Che Guevaru. Kašľať na Danka, Huliaka aj Šimkovičovú. Nemajú vás prečo zaujímať.
Nech kričí. Nechajte ho tak
Slovenský Che si naštudoval Benitove a Adolfove prejavy a potom si to v novembri na sneme Smeru vyskúšal. To nie je urážka, ale konštatovanie faktov.
Dramaticky rozpažené ruky. Zaťatá päsť sa pomaly dvíha. Vypúlené oči. Opäť rozpažené ruky. Výhražné gestikulovanie prstom: nie, nie, nie. Pobúchanie na hruď. Dramatická prestávka, v nej dôstojný nádych a potom hrdé vztýčenie hlavy pred ďalšou verbálnou kanonádou.
Všetko ste to videli, teda tí, ktorí pozeráte historické dokumenty. Videli ste to na tých, ktorí svetovú vojnu začali a potom aj dosť hanebne prehrali.
Občas si predstavujem, ako si to ten slovenský Che doma pred zrkadlom nacvičuje. Je to smiešne.
Che rozpráva o Sorosovi a fašistoch a Lučanskom (pardon, generálovi Lučanskom!). Pochopiteľne, klame. Stáva sa mu to často.
Vie, že klame. My vieme, že klame. On vie, že my vieme, že klame. My vieme, že on vie, že my vieme, že on klame. A nie je to žiadne prekvapenie: veď ten klame hádam aj vtedy, keď sa ho opýtajú, čo chce na raňajky.
Otázka je, čo s tým. Odpoveď je: nič. Načo?
Che je zúrivý rotvajler, človek ochotný šíriť tie najhoršie veci tým najhorším a najagresívnejším spôsobom, Ficov trhač. Presne tak sa predsa stal hviezdou toho močiara, ktorý sa volá facebook, potom podpredsedom Smeru a potom aj podpredsedom parlamentu.
Teraz sa vraj Che chystá kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu, takže ho môžeme považovať za zvoleného. To je odmena za síce špinavú, ale dobre odrobenú robotu.
Bude tam vykrikovať a prednášať plamenné prejavy a z tých plamenných prejavov bude mať potom krásne zostrihy do videí. Presne vďaka nim si vybudoval fanúšikovskú základňu. A presne táto základňa mu potom udelila preferenčné hlasy.
A to je všetko.
Má síce veľa fanúšikov a fakt veľa preferenčných hlasov, ale stále je to menšina. Je to hlasná a súdržná, ale menšina, ktorá je dobrá na to, aby ho spoľahlivo prekrúžkovala na popredné miesta a aj do Európskeho parlamentu. Je dobrá na voličov Republiky. Che obsluhuje okraj.
O veľkej priepasti, na ktorej nezáleží
Nedávno som náhodou stretol jedného opozičného politika. Povedal, že ma číta rád, ale posledný článok nedočítal, lebo bol nejaký komplikovaný. On odo mňa čaká vtipy. Povedal som mu, že bohužiaľ občas mám aj myšlienky.
V tom článku som skonštatoval podľa mňa pomerne evidentnú skutočnosť, že presne ako členovia akejkoľvek inej skupiny ani voliči koalície nie sú všetci rovnakí. Nie je to stádo, luza, háveď. Naozaj na to všetko máme dáta.
Mnohí ľudia sa ma potom rozhorčene pýtali, či akože hovorím, že sa majú rozprávať so svojím strýkom, ktorý je presvedčený o biologických laboratóriách niekde pri Ľvove a tak celkovo nevie, kde je sever, ale do Moskvy trafí aj poslepiačky.
Nie. To som nenapísal, nemyslím si to a nedáva to ani zmysel.
Nikto nehovorí, že sa máte rozprávať s tými, ktorí veria všetkému a ničomu zároveň. Nechajte ich tak, strýkov aj s ich laboratóriami, Blahových priaznivcov aj s ich videami. Nech sa v tej nenávisti bárs aj utopia. Nepresvedčíte ich.
Chcete dôkaz? Predstavte si, že by ste sa skalného voliča SaS, drobného podnikateľa presvedčeného o čo najnižšom zdanení, snažili nahovoriť, aby volil Smer. Predstavte si, že by ste sa skalnú voličku Progresívneho Slovenska, presvedčenú zástankyňu práv LGBTI+ komunity, snažili nahovoriť, aby volila Republiku.
Nezmysel, však? Absolútne nemožné, že?
Presne rovnaké je to aj so strýkom, ktorý o laboratóriách vie svoje – rozdiel je priveľký a na druhú stranu jednoducho neprejde.
No a teraz prichádza zásadná dobrá správa: o týchto ľudí totiž ani nejde. O nich sa nebojuje.
Bojuje sa o tých druhých – o tých, ktorí volia Smer (koalíciu) nie vďaka, ale napriek Che Guevarovi. O tých, ktorí ich volia z iných dôvodov, a nie pre ukrajinských fašistov. Práve o nich ide, lebo s nimi sa niečo dá. So strýkom nie. Lenže strýko je len ukričaná menšina.
Ako na to? Štruktúru spoločnosti najpresnejšie kopíruje elektorát Hlasu. Máme na to dáta.
O tom, ktorý boj má zmysel
Andrej Danko posiela predčasné novoročné vinše, azda trochu potrundžené, ako z 90. rokov, už len ľadvinka chýba. Rudolf Huliak trepe bohviečo, ale vždy spoľahlivo niečo, Martina Šimkovičová sa aj naďalej márne snaží zistiť, čo je to tá kultúra, ktorej má ministrovať.
Samozrejme, že to nemá úroveň. Je to smiešne, ale len preto, aby ste nemuseli rozmýšľať nad tým, aká je to veľká tragédia. Neexistuje však dôvod, prečo to sledovať.
Je to hneď trojnásobne nezmyselné. Osobne vám to totiž nič nedáva: pridaná hodnota žiadna, nová informácia tiež žiadna, akurát sa zase naštvete.
Ich správanie tiež nezmeníte: práve konfliktom sú živí.
No a ani ich priaznivcov nepresvedčíte: sú príliš ďaleko a hlboko, vidia úplne iný svet, neexistuje prienik.
Tak načo?
To nie je výzva na podceňovane nebezpečenstva ani ignorovanie politiky. Nikto nehovorí, že je dobre (nie je), ani že bude lepšie (nebude, naopak). Je to výzva, aby sme si uvedomili, čo je možné dosiahnuť, koho je možné osloviť a kto je súper.
Súperom totiž nie je nejaký Blaha, ale Robert Fico. Boj sa nezvádza o radikálnych voličov, ktorých oslovuje slovenský Che Guevara, ale o tých umiernených. Zo Smeru aj z Hlasu. Je ich množstvo.
To je boj, ktorý má zmysel.
Internetového revolucionára nemáte ako poraziť a víťazstvom nemáte čo získať. Tak načo?
Andrej Danko sa neprihovára vám. Rudolf Huliak sa tiež neprihovára vám. Martina Šimkovičová sama nevie, komu sa vlastne prihovára. Voličov, ktorým sa títo ľudia prihovárajú, nepresvedčíte.
Neexistuje dôvod, prečo sa každým ich slovom zaoberať. Neexistuje dôvod, prečo by ste ich ako občania mali sledovať a ešte sa nad nimi aj rozčuľovať; teda jedine, že by ste im chceli urobiť radosť. Rovnako neexistuje dôvod informovať o každom ich videu a každom ich kroku a robiť si čiarky, koľkokrát sa Blaha stretol s ruským veľvyslancom.
Veď my presne vieme, aký je. Vieme, prečo to robí. Vieme, ako mu to funguje. Vieme, že to nič nezmení. Vieme o ňom úplne všetko, nemá nás čím prekvapiť. Nové od neho nemá čo zaznieť. Tak načo?
Nech si kričí v tej svojej bubline plnej nenávisti, strachu a úzkosti. Nech jej potom nahráva videá z Bruselu. Nech. My máme predsa na práci lepšie a dôležitejšie veci ako sledovať nejakého zúfalca, čo sa dokáže živiť len šírením nenávisti.
