Autor je sociológ
Z vidieka sa na Slovensku stalo v poslednom čase politikum. Akoby aj nie: vo vidieckych sídlach u nás žije 46 percent populácie. Na vidiecky elektorát apelujú politici ako Robert Fico, ktorý svoj Smer označuje ako „rustikálnu sociálnu demokraciu“, či Rudolf Huliak, ktorý vidiek zasa chráni pred prirodzeným predátorom – ochranármi prírody.
Na opačnej strane spektra zasa badať kritický pohľad, ktorý, nezriedka úzko, vníma vidiek ako zdroj popleteného odporu k rozvoju krajiny a doméne tmárstva.
Slovensko v záujme o vidiek kopíruje globálny trend. Ako upozornil český sociológ Pavel Pospěch, dlho zabudnutá klasická téma vzťahu medzi mestom a vidiekom ožila vo svete po roku 2016, keď sa ukázalo, že vidiecke oblasti a regionálne periférie sa významne podieľali na konzervatívnom „spätnom údere“ proti globalizovanému usporiadaniu sveta a liberálnemu poriadku, ktorý stelesnil Brexit či zvolenie Donalda Trumpa.
V susednom Česku téma vidieka rezonovala pri ostatných troch prezidentských voľbách – do posledných sa zapísala nevkusným mottom „Praha a láska musí zvítězit nad vsí a nenávistí“.
