Autor je štátny tajomník MIRRI
Slovensko má mimoriadne veľký cezhraničný potenciál. Prihraničné samosprávy tvoria až 36 našich okresov.
Na ich rozvoj máme v nadchádzajúcom období pol miliardy eur, a to v programoch cezhraničnej spolupráce. Musíme prijať mnoho zmien, aby sme na konci programového obdobia nelamentovali, ale skloňovali dosiahnuté výsledky.
Identické oblasti potrieb a záujmu
Či už by sme sa sústredili na spoluprácu so samosprávami v Čechách, Poľsku, Maďarsku, alebo v Rakúsku, všade tam bude v novom programovom období dominovať oblasť životného prostredia, kultúra a cestovný ruch, ale napríklad aj inštitucionálna spolupráca.
Prevencia rizika katastrof a živelných pohrôm, rozvoj lokálnej hospodárskej politiky prostredníctvom udržateľného cestovného ruchu, mobilizácia partnerov v prihraničných oblastiach, ale napokon aj kvalitnejšia infraštruktúra sú tiež pomerne dôležité agendy, ktoré priamo súvisia s kvalitou života aj s miestnou ekonomikou.
Oblasti potrieb aj záujmu budú identické. U nás aj u susedov dominuje túžba po kvalitnejšom živote a okrem toho, snaha využiť rozvojový potenciál je rovnaká. Samosprávy tak spájajú nielen rovnaké problémy, ale aj možnosť spoločných riešení.
Maďarsko – Slovensko 5:0
Prihraničné oblasti majú medzi sebou pomerne malé bariéry. Tie jazykové sú minimálne, kultúrna blízkosť je tam absolútna a snaha o spokojnejší život rovnaká.
Zrejme aj to sa popri dlhoročných „družobných“ partnerstvách podpísalo pod pomerne vysoké čerpanie programov cezhraničnej spolupráce v končiacom sa programovom období. Napríklad slovensko-český program atakuje hranicu čerpania 90 percent z alokovaných európskych zdrojov v objeme viac ako 90 miliónov eur. Program Slovensko-Poľsko dosahuje čerpanie už vyše 92 percent z alokovanej sumy viac ako 178 miliónov eur.
Kým malé bariéry a veľká túžba sú silnými argumentmi v prospech cezhraničných projektov, doterajšie procesy verejných obstarávaní, problémy s ľahostajným prístupom Slovenského pozemkového fondu, ale aj mnohé administratívno-technické problémy neraz spôsobili zbytočné a občas až neprekonateľné prekážky. Aj to limitovalo záujem ísť do spoločných projektov.
Jedným príkladom za mnohé je spolupráca s Maďarskom. Kým susedia dokázali vybudovať 5 cezhraničných prepojení, šieste, kde na ťahu bolo Slovensko, nie je pre problémy s verejnými obstarávaniami stále zrealizované a Slovensko musí za jeho realizáciu po termíne zaplatiť niekoľko miliónov zo štátneho rozpočtu. V športovej terminológii by sme túto skúsenosť mohli nazvať debaklom. Lamentovať sa však neoplatí. Musíme prijať rozhodnutia, aby sa už nič podobné neopakovalo.
Objektívna inventúra
Slovensko potrebuje poctivú inventúru a seriózne porovnanie našich pravidiel a mantinelov minimálne so susednými štátmi. V opačnom prípade naše prihraničie nebude ukážkovou vstupnou bránou na Slovensko, ale stratíme aj cezhraničných partnerov, pri ktorých už teraz hazardujeme s dôverou a s dobrým menom.
Vstupujeme do obdobia, v ktorom sa bude hodnotiť iba úspech a výsledky. Buď pôjde všetko po starom, alebo to bude lepšie.
Práve rozvoj prihraničia zmenami vo verejných obstarávaniach, zlepšením prístupu samospráv k pozemkom pod strechou Slovenského pozemkového fondu, debarierizáciou procesov implementácie eurofondov a nastavovaním výziev na potreby samospráv bude lakmusovým papierikom toho, do akej miery dokážeme zmeniť súčasnú prihraničnú perifériu na budúcu investičnú príležitosť.
Keďže vo väčšej miere ide aj o najmenej rozvinuté okresy, tým vyššiu pridanú hodnotu v sebe prinesú všetky potrebné a nevyhnutné zmeny. Práve najmenej rozvinuté okresy sa musia zmeniť na prioritné, kde jediným ukazovateľom nebude len zamestnanosť, ale aj kvalita života ľudí v týchto regiónoch.
Ich blízkosť k hraniciam je z hľadiska začínajúcich programov cezhraničnej spolupráce dobrou devízou koordinovaného rozvoja prihraničia.
