Autor je sociálny antropológ
Martin Bútora, Tváre a dátumy v spätnom zrkadle. Texty z rokov 2014 – 2023, Artfórum, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2023, 294 strán
Názov novej knihy Martina Bútoru Tváre a dátumy v spätnom zrkadle s podtitulom Texty z rokov 2014 – 2023 vydavateľstva Artfórum a Inštitútu pre verené otázky (IVO) adekvátne predstavuje jej obsah.
Ako v spätnom zrkadle môžeme čítať o osobách, dátumoch a dielach v textoch, ktoré vznikli počas uplynulého desaťročia. Rámcuje ich geopolitický zlom, ktorý nastal ruskou anexiou Krymu a Donbasu, a uzatvára portrét Ivana Korčoka, jednej z nádejí na pokračovanie projektu liberálnodemokratického Slovenska, ktoré Martin Bútora celý život pomáhal budovať.
Potreba pestovania demokratickej pamäti, ktorá dnes zažíva útoky dezinformačných kampaní, ako aj cynikov, šarlatánov a hlupákov vo funkciách, predstavuje najdôležitejšie posolstvo knižky.
Presviedča slovom a vlastným príkladom
Autorom je verejnosti známa, kľúčová a v mnohých ohľadoch i zakladateľská osobnosť „bratislavskej kaviarne“ (strešný pojem pre národnú elitu), terč hlúpych konšpirátorov, ktorí sa do kaviarne nevedia či nechcú zmestiť, a v odborných kruhoch uznávaný sociálny vedec, akých naša krajina nikdy nemala nadostač.
Martin Bútora nesedí kdesi v tieni a v duchu stále živej praxe časti východoeurópskych intelektuálov nešomre na nedvižných, osprostených rodákov. Píše, angažuje sa priam multiplikačne, presviedča slovom a vlastným príkladom.
V textoch prechádza desaťročiami v pozícii redaktora, terapeuta v protialkoholickej liečebni, jedného z mozgov sivej zóny počas normalizácie, pri okrúhlych stoloch za VPN, na poste špičkového diplomata, hodnotovo vyhraneného analytika i vplyvného glosátora politického a spoločenského života.
Po týchto rolách niet divu, že sa ako verejný intelektuál autenticky vyjadruje k budovaniu demokratického režimu v krajine, ktorá vzhľadom na historickú zaostalosť, dedičstvo dvoch totalít a stalinský model modernizácie veľa predpokladov na budovanie liberálnej demokracie nemá.
Plastický pohľad na slovenský intelektuálny život
Texty vychádzali v rôznych formátoch. Kratšie spravidla v Denníku N či SME, dlhšie v zborníkoch či iných textových formách. Spája ich téma verejného záujmu a osobností, ktoré ho formujú.
Bútora venuje pozornosť spisovateľom a mysliteľom ako Saroyan, Vilikovský, Eszterházy, Dahrendorf, Brzezinski, Kamenec, Kusý, Szigeti, Šimečka, Havel, Pithart, Schwarzenberg, Sokol, Portisch, Michnik, Gindl, Srholec, aby som spomenul aspoň niektoré priezviská.
Možno v nej nájsť aj osobnosti zobrazené skôr cez politickú prevádzku. Medzi také patrí zasvätený pohľad na prezidentský súboj Bidena s Trumpom, zástoj československej rodáčky Madeleine Albrightovej pri pomoci slovenskému vstupu do NATO či pozadie rekonštrukcie muzeálnej ozdoby Bratislavy svetového významu, Pamätníka Chatama Sofera.
Za zmienku stoja tiež pohľady a odkazy na osobnosti, ktoré autor osobne poznal a od šesťdesiatych rokov stretával. Spomienky na Mariána Geišberga či Mariána Labudu, recenzie na divadelné hry či iné diela ponúkajú plastický pohľad na slovenský intelektuálny život normalizačného i porevolučného obdobia, čím dávajú dominantne politickej pamäti hĺbku a potrebnú ideovú kontinuitu.
Knihou sa totiž vinie súbor tém, zásadných pre vytvorenie a udržanie ponovembrového politického režimu, ktorý autorova silná povojnová generácia vydobyla pre všetkých vrátane jeho domácich nepriateľov. Týkajú sa boja s mečiarizmom, vyrovnania sa s minulosťou, odkazu demokratického Československa, maďarskej otázky, slovenského vzťahu k Amerike, tak žalostne prekrývaného ľudáckou i boľševickou propagandou, že dnes zažíva nový vrchol prostredníctvom dezinfoscény, obsadenej obyčajnými, sprostými vlastizradcami.
Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, čo autor pripomína nepriamo vo viacerých úvahách, že dnešní kvázinárodovci by bez Ameriky a jej Slovákov nikdy nemali štát, ktorému sa dnes hystericky, putinofilne klaňajú. Aj dnes totiž platí tvrdenie publicistu Bohumila Doležala z deväťdesiatych rokov, ktorým autor apeluje na slovenský aktivizmus, zvlášť pri pohľade na ruské zločiny proti Ukrajine: ak si nevyberieme Západ, vyberie si nás Rusko.
