Keď sa povie, že úroky slovenských dlhopisov už presiahli úroveň gréckych, je v zásade rozumné, ak čitateľ pocíti ľahký nepokoj.
Trochu, ale naozaj len trochu sa nám môže uľaviť, keď si uvedomíme, že vysvetlením je skôr pokles výšky gréckych úrokov než nárast na slovenskej strane.

Tieto veci totiž idú rýchlo. Gréci si pred bankrotom vychutnávali elitné ratingy, potom sa desať rokov motali v záchranných balíčkoch a dnes majú zasa investičný materiál. Slovenský príbeh zatiaľ pozná len horšiu trajektóriu.
Ešte pred pár rokmi totiž politici od Fica po Matoviča trúsili reči, že kto si nepožičia na nulový úrok, okráda štát.
To by platilo, keby sa peniaze použili na investície, ibaže u nás sa „prestalo kradnúť“, takže sa hodovalo na úver.
Teraz by bol zoštíhľujúci program ešte znesiteľný, lenže apetít politikov nepoľavuje a zdá sa, že redukciu budú musieť nariadiť finančné trhy. Ibaže to je diéta, ktorú naozaj nikto nechce vyskúšať. Grécki priatelia potvrdia.