Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Po českých sociálnych sieťach koluje v poslednom čase pozoruhodný obrázok. Kdesi na česko-slovenskej hranici Slováci pozorujú skupinu Čechov, ktorí prekračujú na slovenské územie a začínajú spievať od radosti.
„Čo to robia tí Čechúni?“ pýta sa jeden. „No idú si k nám zaspievať,“ odpovedá druhý.
Novodobá variácia na zjavnú scénu z budovateľskej rozprávky Pyšná princezná z roku 1953 síce udivuje svojou priamočiarou hlúposťou, ale pre nemálo Čechov sa jesenné víťazstvo Roberta Fica a vznik jeho novej vlády stali zdrojom nádeje, že podobne veľkolepo v Česku v októbri 2025 zvíťazí dnešná opozícia.
Paralely medzi slovenským premiérom a Andrejom Babišom sa píšu celkom ľahko. Dvaja niekdajší perspektívni mladí komunisti, ktorí to dotiahli ďaleko aj v nových pomeroch, obaja sú úplne dominantnými lídrami svojich strán, ktoré si založili a ktoré by bez nich neexistovali.
Sú tu, samozrejme, aj neopominuteľné rozdiely.
Na rozdiel od celoživotného politika Fica Babiš strávil prvých dvadsať ponovembrových rokov v biznise. Možno ešte oveľa dôležitejšie je, že bývalý a azda aj budúci český premiér je možno rýdzi bezhodnotový populista, ale aj v najvypätejších momentoch si dáva pozor, aby neprejavoval akékoľvek sympatie Putinovmu Rusku.
Ficova rétorika je v tomto smere oveľa bližšia priaznivcom radikálnejšej „vlasteneckej“ českej opozície, napríklad Tomia Okamuru či Henricha Rajchla, ktorým imponuje momentálne to, ako sa slovenský premiér a jeho ľudia dokážu silou vyrovnať so slovenskými „libtardmi“ (české pohŕdavé označenie pre liberálneho voliča, zložené zo slov liberál + retard).
Babišovo ANO ide v obdive k bratislavskému vzoru inou cestou, hoci zvlášť jeho predsedovi nie sú autoritárske spôsoby cudzie.
Predsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová však pred Vianocami vyzdvihla inú vec: „Slovensko má po mesiaci a pol vlády konsolidačný balíček. Prináša vyššie zdanenie bánk, ropného biznisu a prevádzkové úspory,“ oznámila slávnostne na sieti X v decembri, aby vynikol rozdiel proti konsolidačnému „balíčku“ Fialovej vlády, ktorý začal platiť na Nový rok po dvoch rokoch existencie kabinetu.
Ťažko povedať, ako by práve Česko mohlo viac zdaniť „ropný priemysel“, vyššie zdanenie bánk je však, samozrejme, úplne legitímna požiadavka. Až na to, že niečo také Andrej Babiš desať rokov systematicky odmieta.
To, pravdaže, vôbec neznamená, že si to čoskoro zase nerozmyslí a nezačne tvrdiť niečo, čo nedávno zásadne odmietal. A jeho voliči mu to zase uveria a zabudnú na všetko.
Áno, aj po tridsaťjeden rokoch máme veľa spoločného.
