Udalosť týždňa
Superarbitrovaný Trump. Výroky súdov z Mainu a Colorada, že (zjednodušene) Trump je nespôsobilý vykonávať úrad prezidenta, môžu prerásť do najďalekonosnejšej geopolitickej udalosti nielen roku 2024, ale azda aj desaťročia.
Keby niekto nevedel, ako si predstaviť nespôsobilosť Trumpa, autor odporúča nesmrteľné „Bol som superarbitrovaný pre blbosť a komisiou úradne vyhlásený za blba. Ja som úradný blb.“
Totiž ak – a to je veľké AK – Najvyšší súd nezruší verdikty z Colorada a Mainu, výrazne sa zníži pravdepodobnosť scenára, že z vojny (doslova) dvoch zásadne odlišných geopolitických budúcností sveta zvíťazí 5. novembra 2024 tá horšia. Ani v prípade geopoliticky nepriaznivého verdiktu NS – Trump sa môže na primárkach zúčasňovať – však netreba zúfať.
Súčasne sú v procese štyri trestné stíhania Trumpa (z nich dve vychádzajú z jeho aktivít 6. januára 2021, čím zdôvodňujú svoje verdikty sudcovia). Aj jedno z tých štyroch má potenciál vykoľajiť kampaň i samotnú kandidatúru Trumpa či prinajmenšom udeliť novú rotáciu primárkam republikánov.
Udalosť II
Blízkovýchodné atentáty. Hocikto či hocičo bol/bolo za odstrelom jedného z náčelníkov Hamasu v Libanone, respektíve za explóziami na obrade pri štvrtom výročí smrti teroristu Sulejmáního v Iráne (sto mŕtvych), prvé, druhé a azda i tretie podozrenie padá na niekoho, štátneho či neštátneho aktéra, ktorý má eminentný záujem na eskalácii napätia a konfliktov na Blízkom východe.
Izrael, ktorý sa – proti tradícii mlčania – viac-menej prihlásil k chirurgickému zásahu dronom v Bejrúte, takto deklaruje, že nepotrestané hlavy Hamasu sú preň väčším zlom a neprijateľnejšie než riziko eskalácie.
V iránskej kauze sa javia bezbranní analytici, keď pripúšťajú – nielen jeden proti druhému, ale jeden proti sebe samému – viac potenciálnych aktérov úplne protichodných záujmov.
Udalosť SR
Čistky (stále a opäť). Autor si uvedomuje, že ako jednotku nezaujatosti by do sústavy mier a váh v Paríži exriaditeľa NAKA nenominovali, ale jeho svedectvo „také čistky v polícii som ešte nezažil, vždy sa vymieňali ľudia vo vedení (...), ale už to ide aj k vedúcim, čiže vymieňajú sa všetci...“, je úplne kompatibilné s obrazom, ktorý vidieť zvonka.
Daňko opäť pripomína, že hĺbka a šírka personálnych i organizačno-štrukturálnych zásahov a „reforiem“, do ktorých sa Fico IV púšťa, dosahujú parametre režimovej zmeny už po dvoch mesiacoch.
Správny krok
Veto. Niet najmenšieho spochybnenia, že tzv. kompetenčný zákon si zaslúži aj tri vetá, takže prezidentka nezaváhala. Aj tak je však jedna otázka.
Prečo v „dôvodovej správe“ prezidentka zabudla („zabudla“), že riaditeľ SIS a poslanec NR SR je čítankový konflikt záujmov? Prečo si toto nové slovenské špecifikum, ušité exkluzívne na postavu (trestne stíhaného) Tibora Gašpara, nevšimla? Hm, hm.
Autor nemá nijaký, ani z rýchlika, ani z helikoptéry, prehľad, ako riešia (potenciálne) nezlučiteľné súbehy funkcií v iných demokraciách.
Také dačo, že tajnej službe šéfuje poslanec parlamentu, si však predstaviť nevie. Hlasovanie riaditeľa tajnej služby o zákonoch je špecifikum, na ktoré je prikrátka aj jeho na všetko pripravená obrazotvornosť. Nepredstaviteľné. Nemožnosť.
Pamätáte si to obrovské pohoršenie, ktoré nastalo, keď bol jeden poslanec OĽaNO dekonšpirovaný ako agent SIS? A ešte jedno: priradenie SIS do rámca „ústredných orgánov štátnej správy“ je absurdum, ktoré sa tiež musí vnímať ako symptomatické pre účely režimovej zmeny.
Správny II
Eštokova sebareflexia. Skutočnosť, že pozastavil kontroly na hranici, si zaslúži – výnimočne – pochvalu ešte aj napriek tomu, že sa dá čítať ako dôkaz nad dôkazy, že Fico IV neplní sľuby.
Pamätáte – jeden policajt na každých 50 metrov hranice. Zaslúži si chválu najmä zoči-voči prolongáciám z českej i poľskej strany, kde vládam naháňa opozícia až taký strach, že stavili na trvalú udržateľnosť hraničných buzerácií.
Veru tak, len aby Babišovi, Okamurovi, Kaczynskému a ďalším nedávali ostrú muníciu.
Chybný krok
„Neveto“. Ani tu sa neobídeme bez superlatívov.
Takže: rozpočet zrelší na vrátenie parlamentu než Fico/Kamenický 2024 nenájdete v EÚ dnes ani s termovíziou. Dúfame, že netreba odbornú analýzu.
Čo sa týka politickej, je čoraz zrejmejšie, že konkubinátu s Ficom IV má prezidentka plné zuby (a nevie sa dočkať júna) a snaží sa vyhnúť konfliktu, kde je to len možné. S rozpočtom, ktorý v rámci konsolidácie zvyšuje výdavky – o presne koľko miliárd, si spočítajte, autor už stratil prehľad – a podvádza v kľúčovej kolónke deficitu, je vyhýbanie sa zrážke so zadlžovateľmi troch ďalších generácií vysoko neštátotvorný alibizmus.
Žiadne zveličovanie, splátky pre veriteľov sú „rozkrokované“ pre Grécko do roku 2060.
