Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Vydať sa len tak niekam do neznáma.
Odmalička obdivujem ľudí, ktorí to dokážu a nerobia to z donútenia, ale preto, že chcú. Vonia to slobodou, odvahou a novými objavmi. A trochu to smrdí nečakanými komplikáciami, možným neúspechom a sklamaním. To všetko sa skrýva v mojom obdive k ľuďom, ktorí cestu do neznáma preto či napriek tomu vyskúšajú.
Povedzme si to na rovinu: zostať doma sedieť na zadku a sťažovať sa, že nám Pán Boh, vesmír, svet či osud túto možnosť nedoprial, je o čosi jednoduchšie. Aj ja to občas praktizujem, hoci sa za to hanbím dostatočne na to, aby som sa sám celkom rýchlo preplieskal pri každej príležitosti, keď ma to pochytí.
Azda aj vďaka môjmu odvekému obdivu k cestám do neznáma ma fascinujú biblické príbehy. Iste, biblickí čitatelia si väčšinovo vyslúžili povesť zaprdených domasedov, ale to nie je fér, lebo Biblia je plná dobrodružných príbehov.
Skúsme len v krátkosti: vyhnanie z raja, povolanie Abraháma, cesta z Egypta do bájnej zasľúbenej zeme a v neposlednom rade aj práve aktuálny príbeh putovania akýchsi mudrcov z východných krajín do neznáma za hviezdou alebo vesmírnym úkazom, ktorý si nevedeli vysvetliť inak, než že je to hviezda. Aby sme si rozumeli, nie hocijaká hviezda, ale hviezda nedozerného významu.
Ešte dnes si mnohí pravoverní dobrí konzervatívni kresťania ťukajú na čelo, keď im niekto začne rozprávať o astrológii. Aj ja to všetko beriem s rezervou, to sa vie. Každý rok v kostole však premýšľame o tom, ako sa nejakí mudrci vybrali za hviezdou, do neznáma, do cudzej krajiny.
Bol to, samozrejme, risk. Biblický príbeh zachytáva aj ich omyly a neistotu. Keď ich nebeské úkazy neviedli do paláca, ale do odľahlej bezvýznamnej dediny, musel to byť asi celkom šok.
