Nie je čudné, že k výrokom Andreja Danka automaticky pristupujeme ako k výkrikom pahltného nedouka, ktorý sa nevie zmestiť do kože. Pri pohľade na zvyšok vládneho trojspolku sa však na jazyk neodbytne derie nástojčivá otázka: čo ak je tým „normálnym“ v koalícii práve on?
Prezidentské voľby: Kedy budú, kto bude kandidovať a dá sa voliť zo zahraničia? (otázky a odpovede) Čítajte Áno, v čase, keď riaditeľ vydavateľstva nabáda na novinársku slušnosť ako predpoklad udržania spoločenskej vojny v studenej forme, taká úvaha môže vyznievať ako provokácia. Lenže ako vraví Gustav Prouza, seriózny vedec je povinný zaoberať sa aj hypotézami, ktoré síce nemožno dokázať, lež ani vylúčiť.
Treba priznať, že ide o problematickú hypotézu, ktorá na svoju existenciu vyžaduje splnenie niekoľkých odvážnych predpokladov. Ako prvý a najväčší sa medzi nimi týči názor, že Danko nám o situácii v koalícii neklame úplne vo všetkom.
Napríklad totiž okrem iného vraví, že otázku prezidentského kandidáta nastoľoval už pri tvorbe koalície, ale Hlas ho odohnal. Možno nám zamlčiava, čo si za túto podporu pýtal, ale platí, že keď sa koalícia zostavuje pol roka pred prezidentskými voľbami, mala by túto otázku vyriešiť.
Trebárs aj dohodou o samostatnom postupe, ale vyriešiť.
Lenže Robert Fico na také nuansy nemá čas, ten ako Lola beží o život, s výnimkou osobných slastí ho zaujíma len pacifikácia justičného systému a rezignoval na zásady, ktorými si dosiaľ zaisťoval politickú dlhovekosť.
Pellegrini sa zasa mesiace s úľubou díva na vlastný odraz v studničke, nevie sa dočkať, až sa do nej ponorí za ďalšou funkciou, a čertí sa na každého, kto sa nedíva s ním. Ťažko inak interpretovať, keď ešte aj oznámenie vlastnej prezidentskej kandidatúry prednesie vo formáte oznámenia o budúcom oznámení.
Čo s takými partnermi?
Na tomto mieste treba asi povedať, čo v tomto prípade znamená byť „normálny“. Určite to nie je v žiadnom zmysle synonymum slova „dobrý“, „kultivovaný“ či „žiaduci“ a už vôbec nie bystrý. Danko skrátka chce medzi týmito hráčmi nejako prežiť, konzumovať moc a ostatné výhody s ňou spojené.
Áno, je veľmi nezvyčajné, keď koaličný partner pred kamerami ohovára kolegu ako mľandravého alibistu či sa dožaduje väčšieho podielu na koristi, a je málo pravdepodobné, že by mu to prinieslo želané výsledky.
No ak o pomeroch vnútri koalície v niečom hovorí pravdu, tak vzhľadom na pomery v klube SNS a svoju žraločiu povahu asi ani nevidí inú možnosť, než ako škorpión uštipnúť žabu pod vlastným zadkom.
