Autor je teológ a spisovateľ
Nemecký luteránsky teológ Dietrich Bonhoeffer v listoch z väzenia vydaných pod názvom Odpor a odovzdanie vysvetľuje, prečo sa podieľal na atentáte na Hitlera 20. júla 1944, známom ako operácia Valkýra.
Pred smrťou v koncentračnom tábore Buchenwald, kam sa dostal po vlne zatknutí sprisahancov okolo vykonávateľa atentátu, plukovníka Clausa von Stauffenberga, napísal sériu úvah rodičom, ktoré môžeme považovať za jeden z vrcholov morálnej, akčnej a politickej teológie.
Vysvetľuje v nich nielen politické pohnútky, ktoré viedli skupinu nemeckých dôstojníkov k pokusu o ukončenie vojny odstránením Hitlera, ale aj významné biblické pasáže o tom, čo znamená život v pravde a ako rozumieť Ježišovmu kázaniu o oslobodzujúcej pravde.
Kam sa posunulo umenie kompromisu
Bonhoeffer patril k postavám európskych dejín, pre ktoré neexistovala žiadna prípustná miera kompromisu medzi pravdou a politickou akciou. Vzťah pravdy ako morálnej, teologickej a filozofickej kategórie k politickej akcii a politickej prevádzke patrí k zásadným otázkam o podstate spoločnosti.
V demokratických spoločnostiach tento vzťah komplikuje profesionálna komunikácia a čoraz viac sa posúvajúca hranica toho, čo je ešte dovolené, a toho, čo sa nesmie používať za žiadnych okolností.
Politika ako disciplína hlboko previazaná s osobnými ambíciami budovala svoj vzťah k pravde ako podstate morálnej orientácie človeka a spoločnosti zložitým spôsobom. Tisíckrát vyslovené klišé o tom, že politika je umením kompromisu, sa rozšírilo aj v chápaní pravdy.
Dnes sme svedkami toho, ako sa touto vetou nemyslí snaha a potreba dohodnúť sa v záujme vyššieho záujmu (dobra?), ktorým majú byť občania a ich štát, ale možnosť robiť kompromisy s pravdou, nepovažovať už pravdu za také prísne kritérium alebo ideál, ku ktorému sa má politická akcia blížiť.
Vzniká dojem, že samotné, akokoľvek neúspešné, často až povrchné hľadanie pravdy už nie je pre politiku dôležité ani inšpiratívne a pravda prestáva hrať v politickom živote a politickej komunikácii úlohu. V horšom prípade slúži iba ako propagandistická operácia radikálnych hnutí, ktoré považujú pravdu nie za proces alebo hypotézu, ale za zjavenú náuku, o ktorej netreba diskutovať.
Bonhoeffer premýšľal o pravde opačne. Zdôrazňoval jej konceptuálny a dynamický charakter. Pravda sa neskladá z predsudkov a poverčivosti, ostáva a pretrváva vo svojej pravdivej podstate práve vďaka tomu, že odoláva testu diskusie, polemiky a okolností.
Bonhoefferov test hitlerovského Nemecka pravdou cirkvi, ktorá odmietla nacionalistický luteranizmus Tretej ríše v snahe zachrániť teologické učenie, reflexiu a humanizmus reformácie, bol úspešný napriek tomu, že on sám pri ňom prišiel o život.
