Ďalším z dôkazov, že autor nerozumie politike, bol jeho návrh Pellegrinimu, aby hneď po ohlásení prezidentskej kandidatúry odstúpil z funkcie predsedu NR. Po čele si hromadne ťukali laici i experti. Čo je to za blbosť?
Podobne dopletený je Charles Michel, ktorý práve ohlásil, že odstúpi z pozície predsedu Európskej rady, keďže tiež chystá kandidatúru. Nie prezidentskú (Belgicko je monarchia), len na poslanca EP, čo je situácia, ktorú si Michel vysvetlil ako konflikt záujmov. Ešte i keď – zaujímavé a poučné – dátum volieb do EP neurčoval on.
Zajačie úmysly Michela by ani nedostali publicitu, keby Európu nevystrašilo, že nástupcom riadneho predsedu ER po jeho demisii bude premiér členskej krajiny, ktorá predsedá Únii. Konkrétne Maďarsko (od júla), takže predstava, že za vrchstolom summitov uvidíme Viktora Orbána, vyzerá celkom reálna. A to až do začiatku mandátu nového predsedu, ktorý vzíde z volieb do EP.
