Autor je holandský spisovateľ, žije v USA.
Claudine Gayová – prvá černošská rektorka Harvardovej univerzity – bola po týždňoch tlaku na jej odchod nútená odstúpiť. Dobre však nevyzerá nikto z tých, čo sa zúčastnili na kontroverzii, ktorá Gayovú vyhnala.
Oficiálnym dôvodom jej odchodu je nedbanlivosť pri akademickej práci, predovšetkým zamlčanie autorstva a nesprávne citovanie iných akademikov, ktorých zistenia a články takmer doslovne uviedla vo svojich prácach.
Symbol nespravodlivého zvýhodnenia
Pred týmito odhaleniami však bola Claudine Gayová obvinená z antisemitizmu a z používania dvojakého metra. Keď sa jej republikánska kongresmanka Elise Stefanikova opýtala, či študenti volajúci „po genocíde Židov porušujú harvardské pravidlá o šikanovaní a obťažovaní“, Gayová odpovedala, že „záleží na kontexte“.
Nemožno pochybovať, že keby v otázke zaznela genocída čiernych ľudí, kontext by nebol potrebný.
Ale Gayová sa takto dostala do nepríjemnej pasce. Stefanikova úmyselne rozmazala rozdiel medzi výzvou na genocídu a medzi podporou palestínskej intifády. Tá môže zahŕňať násilie, ale nie je nevyhnutne genocídna.
Zle vyzerajú aj konzervatívni aktivisti, ktorí pomohli vytlačiť Gayovú z jej postu. Na čele s Christopherom Rufom z organizácie Manhattan Institute vidia všetci Gayovej kariéru ako symbol nespravodlivého zvýhodnenia na základe rasy.
Gayová ich pri svojej obhajobe sama obvinila z rasizmu. Ale aj ak nie sú rasistami, zrkadlia takzvaných progresivistov, ktorí vytláčajú z verejného priestoru ľudí, čo nezodpovedajú ich ideologickým postojom (čo konzervatívci radi označujú ako „cancel culture“).
Zle napokon vyzerajú aj bohatí židovskí donori Harvardu, ako napríklad správca hedžového fondu Bill Ackman, ktorí iniciovali neúprosnú verejnú kampaň proti Gayovej. To, že niekto dáva univerzite peniaze, by mu nemalo prepožičať právo, aby zasahoval do akademických záležitostí.
Aj Ackman sa pohráva s rasizmom, keď tvrdí, že Harvard toleruje nenávisť proti Židom.
Rovnako opantaní
Americká obsesia rasou je zrejme jedným dôvodov nepeknej záplavy obvinení a protiobvinení, ktorých sme svedkami. Odchod Gayovej (aj odchod rektorky Pennsylvánskej univerzity Liz Magillovej, ktorá sa tiež chytila do pasce nastraženej kongresmankou Stefanikovou) však odhaľuje aj čosi zaujímavé o tom, ako sa zmenilo vnímanie Židov.
Nemáme žiadny dôkaz, že by Gayová, Magillová alebo mnohí demonštranti na podporu Palestíny z univerzitných kampusov boli antisemitmi. (Fanúšikovia Hamasu sú iný prípad.)
Fanatickí obhajcovia palestínskej veci sú však rovnako opantaní rasou ako konzervatívni aktivisti brojaci proti úsiliu o „rozmanitosť, spravodlivosť a inklúziu“. Násilie v Gaze a izraelský útlak Palestínčanov sú pre nich príkladom bielej nadradenosti. Izraelčania sú podľa tohto náhľadu bielymi ľuďmi, ktorí brutálne tyranizujú farebných ľudí.
