Autor je právnik, člen Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV
V tomto texte sa nebudeme zaoberať právnymi a skutkovými aspektmi súčasného ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas na území Gazy ani konaním pred Medzinárodným súdnym dvorom iniciovaným žalobou Juhoafrickej republiky proti Izraelu 29. decembra 2023. Témou bude len zrod štátu Izrael.
Hľadanie podpory
Keď koncom novembra 1947 Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 181 (II) schválilo návrh Výboru OSN pre Palestínu, ktorý na vtedajšom ešte stále platnom Britskom mandátnom území Palestína odporučil vytvorenie dvoch samostatných štátov Izraela a Palestíny (tzv. Plán rozdelenia), k deklarovaniu nezávislosti nového židovského štátu ostávalo menej ako pol roka.
Už v tom čase však bolo zrejmé, že Izrael bude musieť svoj prvý štátny útvar tvrdo brániť v spore s koalíciou arabských krajín.
Medzinárodné dianie 20. storočia bolo pomerne turbulentné aj po skončení druhej svetovej vojny. Nebývalo však zvykom, aby nový štát, ktorý svoju nezávislosť odvodzoval od prejavu vôle väčšiny členov OSN, musel okrem diplomacie zameranej na získanie politickej podpory pre svoj faktický vznik s ešte väčšou intenzitou vyhľadávať podporu vojenskú. Alebo – ak hovoríme o Izraeli – zbrane, zbraňové systémy, muníciu, jednoducho všetko to, čím disponuje armáda zvrchovaného štátu, ktorá má byť schopná plniť svoje základné poslanie.
Už aj tak ťažkú úlohu komplikovali v roku 1947 zbrojné embargá vyhlásené Spojenými štátmi a Veľkou Britániou na obe strany ozbrojeného konfliktu, ktorý na území západne od rieky Jordán a severne od Sinajského polostrova postupne naberal na intenzite.
Vzťahy ČSR – (budúci) Izrael
Rok 1948 bol významným historickým míľnikom aj vo fungovaní spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bolo to začiatkom tohto roku, keď nás februárový prevrat odklonil od nastupujúcej demokracie na cestu komunistickej totality.
Pre právnika je ťažké s určitosťou povedať, či to bolo napriek alebo vďaka politickej situácii v bezprostrednom povojnovom období, no vtedajšia Československá republika sa v kľúčových momentoch kreovania židovského štátu stala jeho dôležitým spojencom.
Dnes vieme, že československo-židovské vzťahy naberali na význame už v období prvej ČSR, a to aj vďaka osobe T. G. Masaryka. Bolo by však zrejme nesprávne interpretovať rozvoj spolupráce medzi oboma subjektmi v rokoch 1948 – 1949 výhradne cez optiku podpory myšlienok sionizmu.
