Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Môj pes sa volá Baldur. Meno dostal pred takmer desiatimi rokmi podľa mojej obľúbenej hry Baldur’s gate (Baldurova brána).
Po dvadsiatich šiestich rokoch sa dočkala pokračovania a vo vodách herného priemyslu spôsobila priam cunami. Ak ste z generácie, ktorá si pamätá zvuky modemu, články Jara Filipa o internete a zažili ste premenu počítačových hier z obskúrnej zábavy pre bifľošov na miliardový popkultúrny biznis.
Baldur’s gate 3 dokonale spája oba svety. Má všetko to, čo mali hry v deväťdesiatych rokoch, so všetkým, čo patrí k špičkovým hrám dneška. Nepovažuje hráča za hlupáka, ktorého musí k splneniu misie naviesť šípka, ponúka množstvo riešení pri každom probléme tak, aby hráč vedel, že jeho rozhodnutia naozaj ovplyvňujú vývoj hry, v dobrom aj v zlom.
Ak chcete byť za dobráka, každému pomôcť a vyhnúť sa bojom, dá sa to. Hra vás však netrestá, ani keď sa rozhodnete pozabíjať všetko vrátane kamošov. Ide sa ďalej a aj preto má Baldur’s gate 3 desiatky, ak nie stovky možných koncov.
Zároveň však do žánru, nad ktorým AAA štúdiá ohŕňali nosy, prináša všetku pozlátku, ktorú má mať súčasná top hra. Postavy sú perfektne nahovorené hercami, ich dialógy, hudba, umelecké stvárnenie sveta, to všetko ukazuje, prečo dnes hry konkurujú filmom, prečo môže byť hra legitímnym umeleckým dielom.
Aj preto vyhrala táto hra hru roka – herného Oskara, aj preto ju každý deň, mesiace po jej vydaní, hrávajú státisíce ľudí. To je na single player hru (hru pre jedného hráča) fenomenálny úspech.
