Autor je poslanec NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska
Minulý týždeň vládna koalícia svetu otvorene ukázala, kde vidí Slovensko: v zúfalej menšine pomýlených štátov, ktoré si nevedia vybrať medzi demokraciou a diktatúrou, spojencom a nepriateľom, obeťou a agresorom.
Medzinárodná hanba
Pred voľbami aj po nich nás Robert Fico s okolím ubezpečovali, že pozícia Slovenska medzi slobodnými a demokratickými štátmi ohrozená nie je. Nevydržalo im to ani tri mesiace.
Keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár dostal minulý týždeň možnosť odsúdiť nové spojenie medzi Severnou Kóreou a Ruskom Vladimira Putina, zlyhal na celej čiare.
Jeho rozhodnutie, keď sa pridal k maďarskému ministrovi a ako jediní predstavitelia členského štátu OSN nepodpísali spoločné vyhlásenie EÚ a NATO, je viac než len popretím predvolebných sľubov. Je aj poriadnou medzinárodnou hanbou.
O čo v liste išlo?
Koncom minulého roka Severná Kórea zjavne vstúpila do vojny na strane Ruska tým, že Moskve začala dodávať balistické rakety. Južná Kórea už v novembri varovala, že Pchjongjang pripravuje presuny rakiet do Ruska.
V ten istý mesiac odišlo zo Severnej Kórey do Ruska dvetisíc kontajnerov, ktoré podľa juhokórejských spravodajských služieb obsahovali delostrelecké náboje a spomínané rakety. A neboli jediné; americké spravodajské zdroje identifikovali konkrétne lietadlá, ktoré tiež použili na tento účel.
Na ukrajinských sociálnych sieťach sa začali začiatkom roka objavovať zábery trosiek neznámych rakiet, ktoré sa síce podobali na ruské Iskandery, no v niečom boli iné.
Vo štvrtok 4. januára Biely dom oznámil, že americké spravodajské zdroje identifikovali tieto rakety ako severerokórejské, čo o niekoľko dní neskôr, 11. januára, potvrdila aj ukrajinská vláda.
Nebezpečne hlúpa pozícia
Použitie severokórejských rakiet Ruskom nie je drobnosť – okrem toho, že tým obe strany porušili hneď niekoľko uznesení Bezpečnostnej rady OSN, to tiež v praxi znamená, že Moskva, ktorá nestíha vyrábať dosť rakiet pre potrebu agresie, dostala významnú pomoc. A teda nelegálny a nevyprovokovaný útok na Ukrajinu bude prebiehať ešte intenzívnejšie a zabije ešte viac nevinných ľudí ako doteraz.
Vzhľadom na závažnosť situácie štyridsaťosem ministrov zahraničných vecí z celého sveta, od malej Andorry po Spojené štáty, od susedného Česka po Nový Zéland, neváhalo podpísať list, v ktorom odsúdili rusko-severokórejský pakt. Chýbali len dvaja ministri z členských krajín EÚ.
Že sa nepridal Péter Szijjártó z Maďarska, asi nikoho neprekvapilo. Pokiaľ ide o ruskú agresiu, vláda Viktora Orbána má dnes názorovo bližšie k Moskve ako k svojim údajným spojencom. Absencia podpisu slovenského ministra je však bezprecedentná.
Aby bolo jasné: súčasná pozícia Ficovej vlády je, že Slovensko odmieta vojenskú pomoc napadnutému, ale nevie, či nechce odsúdiť vojenskú pomoc agresorovi. Minister zahraničných vecí sa v podstate pridal na stranu ruského a severokórejského diktátora.
Ukrajinskej vláde nevedia Ficovi ministri prísť na dobré meno, zatiaľ čo Putinovej vláde – tej istej vláde, ktorá nás otvorene označuje za nepriateľa – systematicky nadbiehajú.
To je nebezpečne hlúpa pozícia z pohľadu bezpečnosti Slovenskej republiky a takisto riadna medzinárodná blamáž, ktorá neušla pozornosti zahraničných médií.
