Reč hosťa Fareeda Zakariu, že konflikt Číny s USA by bol „najväčšou udalosťou po druhej svetovej vojne“, môžeme brať ako zveličenie. Keďže však v GPS dostávajú slovo iba najťažšie váhy svojej kategórie, na účel zobrazenia širších kontextov volieb prezidenta na Taiwane sa dá použiť.
Tým skôr, že v slobodných a férových voľbách – na rozdiel od čínskej totality – zvíťazil kandidát fakticky neprijateľný pre pekinských mandarínov.
Komentár „spojenie Číny je nevyhnutnosť“, ktorý došiel obratom, znie hrozivo aj bez ďalšej z demonštrácií sily v Juhočínskom mori, čo sa stalo. Nechceným „collateral implication“ je takto stupňovanie už i tak vysokého napätia medzi ostrovom a pevninou.

Optimisti sa môžu odvolať na nedávny summit Bidena so Si Ťin-pchingom. Mediálne resumé bolo, že veľa toho nedohodli, ale kľúčové je „oteplenie“.
Na druhej strane, pre pesimistov sú určené expertízy viacerých think-tankov, že pravdepodobnosť čínskeho útoku do roku 2027 je päťdesiat na päťdesiat. Pričom určujúce budú (môžu byť – prognóza) voľby prezidenta.
Tak. Práve sa stali a kandidát milší Pekingu bol porazený.