Autor je komentátorom portálu noviny.sk
Luzovláda v každodennej výkonnej praxi prináša solídne množstvo slzavého rehotu, na pozadí slovenskej politickej grotesky však prebieha normalizácia pomerov, ktoré nebudú už ani smiešne.
Historickou normou je ubíjajúce prežívanie namiesto života, dennodenná šeď bez chuti a zápachu. Usporiadanie, ktoré generuje najmenšie dosiahnuteľné množstvá spokojných i nespokojných, stav rezignovaného pokoja, aký si pamätáme z komunistickej totality, ideologickej kolísky Roberta Fica.
Keď prepukla „arabská jar “, v búrke naivných ovácií zanikali varovné hlasy, že nech už revolučné nepokoje prinesú čokoľvek, demokracia to zaručene nebude. Nebola to pritom kvantová fyzika, prieskumy verejnej mienky, trebárs v Egypte, hovorili jasnou rečou: viac ako deväťdesiat percent opýtaných schvaľovalo demokraciu, kameňovanie cudzoložníkov i vešanie odpadlíkov od viery.
Rôzne kultúry stoja na rôznych hodnotách a vôľa nedemokratickej väčšiny nemusí mať s naozajstnou demokraciou nič spoločné. Sekulárne diktatúry vymenili v slobodných voľbách za totalitné teokracie alebo chaos kmeňového násilia.
Voľby sú aj v Rusku
Demokracia, aspoň ako ju vnímajú na politickom Západe, nie je daná iba tým, že v opakovaných voľbách rozhoduje väčšina. Tá rozhoduje aj v Rusku, Turecku alebo Maďarsku.
Nevyhnutným predpokladom demokracie je, aby väčšina prihliadala na práva menšín, neobmedzovala ich, nezriedka sa dokonca vzdávala vlastných privilégií v ich prospech. Keď si väčšina vo voľbách vedome vyberá útlak minoritných alebo marginálnych skupín, je to tyrania davu, nie demokracia.
Demokratické zmýšľanie samo osebe nie je politickým postojom, aspoň nie v straníckom zmysle. Demokraticky môžu zmýšľať konzervatívci i liberáli, pravičiari i ľavičiari. Alebo nemusia. To závisí od súboru hodnôt a kultúrnych noriem, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu v rodinách i vo verejnom priestore, nie od názoru na výšku daní či miery solidarity v zdravotnej starostlivosti a sociálnej oblasti.
Že si niekto hovorí sociálny alebo kresťanský demokrat neznamená, že je aj demokrat.
Menej než tretina
Analyzovať súčasnú slovenskú mocenskú garnitúru by bola pomerne nudná a zbytočná kratochvíľa. My vieme, čo sú zač, oni vedia, že vieme, čo sú zač, my vieme, že oni vedia, že vieme, čo sú zač, a je to úplne jedno, pretože ich voliči ich nevolili napriek tomu, čo sú zač, ale práve preto.
Ak chcete zvážiť skutočné rozloženie síl na osi demokrati – antidemokrati, musíte detailnejšie skúmať opozíciu. Hľadáte dôstojných konkurentov Andreja Danka, Rudolfa Huliaka či Martiny Šimkovičovej?
