Už zasa! V novembri astronautkám vo vesmíre pri opravách ISS odletela taška s náradím. Z tašky sa stal (na obmedzený čas) nový satelit Zeme, ktorý sa dá pozorovať ďalekohľadom, ako letí dve až štyri minúty pred ISS. (To nedobehnete, smola.)
Pamätám si, keď sa podobná vec stala v roku 2008. Vtedy sme si v kancelárii pár dní nôtili „Chcem tašku“.
Nešikovnosť s rozhadzovaním náradia po vesmíre nijako nekritizujem, sama by som tie haraburdy nevedela opraviť ani na Zemi a takú zručnosť mi náleží jedine obdivovať. Je však už jasné, že vo vesmíre je neobsadená jedna významná funkcia. Je to podržtaška.
Slovenské námestia v sviežej zime 2023/2024 majú celkom jasno v tom, kto je to. Pravidlá slovenského pravopisu a ostatné kodifikačné príručky majú tiež jasno: žiadna/žiadny podržtaška, ale na výber je nadostač akože prijateľných synoným: poskok, prisluhovač, nadháňač, lokaj, pohonič, pätolizač, pritakávač, miništrant (ale čo?), pejor. zried. bruchoplaz, publ. pejor. žoldnier (za peniaze najatý prisluhovač), vulg.: riťolez, riťoplaz.
No toto ešte dobehnete. Výraz podržtaška sa v týchto týždňoch svojou frekvenciou rozhodne prebil cez všetky ochranné kruhy spisovnej slovnej zásoby. Oznamuje nám to nadkritický počet používateľov slovenského jazyka.
