Zmiešaná expedícia republikánov a demokratov, ktorá bola na Slovensku, signalizuje s veľkou silou, že v Kongrese venujú posunom na východnom krídle aliancie náležitú pozornosť.
Iste, rovno odprisahať, že iniciačnou motiváciou cesty za Ficom IV boli prejavy „suverénnej zahraničnej politiky“, sa nechce. Vylučovať nepravdepodobnú možnosť, že stretnutie bolo naprogramované, nebudeme.
Odprisahať je však možné, že viac než výstupy do médií hovorí o obsahu US -slovenského dialógu to, že ich komunikovali oddelene. Komu by sa marilo, že to neznamená veľa, nech skúsi predstavu, že by nebola spoločná tlačovka po rokovaní s Hegerom a Naďom (Fialom a Černochovou atď.).
Balasty, že „kongresmani ocenili rýchlu pomoc Ukrajine v skorých fázach konfliktu“ či z druhej strany „Slovensko je riadnym členom NATO a EÚ“, nie sú svedectvom o tom, čo sa reálne diskutovalo, ale o kvalite na mediálnom príjme. (Legenda, že to, čo sa „oficiálne“ povedalo, musí mať informačnú hodnotu, je prekliatie našich spravodajských kanálov.)
Hodnotnou informáciou, naopak, je, že obrannú zmluvu, ktorú podpísalo so Spojenými štátmi asi tridsať spojencov, chce ako prvé revidovať Slovensko.
Reč jedného zo senátorov, že nie sú na to dôvody, je dosť na indíciu, že nedohoda v kauze zmluvy bola kľúčovou príčinou, že padla i teoretická možnosť spoločného vyhlásenia.
