Pohyblivá paradigma Gazy (komentár)

Z návrhov, aby Izrael ukončil operáciu v Gaze, sa pení krv. Emócia by však nemala potláčať rácio, najmä ak je situácia zrelá.

Skutočnosť, že Hamas stále drží viac než polovicu rukojemníkov, znamená asi toľko, že iniciačný a hrdelný dôvod ísť do Gazy sa po dvoch mesiacoch nenaplnil.

Dá sa špekulovať, že IDF potrebuje ešte dva mesiace (štyri, šesť ?), ale skutočnosť, že na slobode je len menšina rukojemníkov, je skôr viac ako menej neúspechom.

Kto má iný názor, nech skúsi vysvetliť, či je rozprášený, fakticky už dorazený, pred kapituláciou – ako tvrdí IDF – nepriateľ, ktorý dokázal za jeden deň (utorok) odpáliť na Izrael päťdesiat (!!) striel.

Bez obetí, jasne, ale kde sme tu od konca Hamasu? Či aspoň horizontu jeho konca?

Aha. Čakanie na najfrekventovanejší „argument“, prečo končiť v Gaze, je však márne. Zabíjanie civilistov, „humanitárna katastrofa“, rozbitá infraštruktúra (zdravotníctvo, elektrina, internet), hladomor (a podobne) sú isteže imperatívy na okamžité zastavenie bojov a násilia.

Správny adresát výziev, aby sa prestalo strieľať, však nie je Izrael. Tragédiu v Gaze okamžite zastaví prepustenie všetkých ďalších rukojemníkov, ktorých teroristi stále držia. Existuje jedno normálne ľudské vysvetlenie – bez podozrenia z antisemitizmu. Prečo sa asi deklaranti z OSN či žalobcovia v Haagu neobracajú na Hamas? Teroristi, ktorí 7. októbra krvavé kúpele začali, môžu kúpanie sa v krvi – prevažne palestínskej – aj ukončiť. Také je to jednoduché.

A ešte: bráni niekto Hamasu vziať do podzemia, v ktorom sa sami ukrývajú, svojich vlastných palestínskych civilistov? Asi aký môžu mať dôvod, že ľudí, ktorí vraj zomierajú denne po stovkách, nepúšťajú do tunelov? (Vyrazených za miliardy európskych a ropných peňazí.)

Ani „objav“, že civilisti sa nemajú kam skryť, lebo sa strieľa a bombarduje v celej Gaze, nie je argument na ukončenie intervencie. A čo „bratský“ Egypt, ktorý nepustí cez Rafah ani nohu Palestínčana? Striktne a bez výnimky, lebo – pozor – môžu byť teroristi a nebudú chcieť vrátiť sa do Gazy.

To, že vojna stojí Izrael mladé životy a obrovské peniaze, je dôvod neprincipiálny, ale ako podporný argument na odchod z Gazy sa uživí.

Absurdita deklarácií a žalôb proti štátu, ktorý ako prvý v dejinách vojenstva vystríha civilné obyvateľstvo pred vlastnými útokmi, je zjavná, ale ani to nebráni silnému podozreniu, že sila argumentov za a proti sa od októbra zmenila.