Milé čitateľky, milí čitatelia,
vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nikdy neboli také dobré ako teraz, lebo krajiny sa navzájom posilňujú aj v rámci Európskej únie, fyzicky, ekonomicky a tiež v energetickej bezpečnosti, povedal Viktor Orbán potom, ako prijal Roberta Fica v karmelitánskom kláštore, kde má svoje sídlo.
Orbán povedal aj to, že záujmy Slovenska a Maďarska sa na 99 percent zhodujú a pre obe krajiny je dôležitá suverenita. Jeho dvorné noviny Magyar Nemzet poznamenali, že Fico si už v rámci svojej kampane osvojil niektoré Orbánove názory. Tiež napísali, že Fico na hektickom Slovensku túži po politickej stabilite, aká panuje v Maďarsku.
V tých pár vetách je vlastne všetko. Robert Fico žiadnym spôsobom neprispel ku kvalite života etnických Maďarov na Slovensku. Nezmenil sa ani jeho vzťah k menšinám. Neprihovára sa im vo svojich prejavoch, nemá pre ne pozitívne odkazy.
Možno sa pozerali z balkóna na parlament a Dunaj ako dvaja vládcovia regiónu. A je veľmi pravdepodobné, že Fico mu závidel. Ani nie tak výhľad a kláštor ako jeho „politickú stabilitu“, čo je vlastne v tomto kontexte eufemizmus pre absolútne ovládnutie krajiny bez demokratického delenia moci.
Samozrejme, Orbán a Fico sa môžu navzájom posilňovať. Môžu spoločnými silami budovať väzby s Čínou a otvárať jej zadné vrátka do Únie. Presviedčať Putina o svojej lojalite a byť miláčikmi ruskej propagandy. O väčšine týchto aktivít však nebude čitateľ vedieť. Najmä nie čitateľ vládnej tlače.
No Fico nebude Orbánom. Minimálne dovtedy nie, kým sa na Slovensku bude o verejné dianie zaujímať dostatok ľudí.
Čítajte: Protesty držia Fica v pasci
Danko, Danko, Danko
Keď som premýšľala, čo by som ešte mohla dodať k nehode Andreja Danka, pochopila som, že takmer nič. Odzneli vtipy aj modlitby pred zničeným semaforom, odzneli pohoršenia aj výzvy na odstúpenie.
Pre mňa však tento príbeh nie je o Dankovi, lebo čitateľ vlastne vie, kto je Andrej Danko, na akom dne sa cíti komfortne, aké sú jeho slepé ambície. Toto je príbeh polície pod novým vedením. Či sa dokáže postaviť za ututlanie nehody človeka, ktorý občas riadi parlament a rád by sa nasťahoval aj do prezidentského paláca.
Tak ako kolega Peter Kováč napísal: „Po autonehode dal predseda SNS Andrej Danko návod, ako sa môžu podnapití vodiči vyhnúť ročnému väzeniu. Hrozí im podľa Trestného zákona, ak sa po nehode odmietnu podrobiť testu na alkohol či iné návykové látky.“
Semafor prežil
Kolega Matúš Burčík prešiel autom trasu, na ktorej sa Andrej Danko zrazil so semaforom.
Z informácií polície vyplývalo, že nehoda sa stala po 23.00 v noci. Trasu od Dankovho domu po križovatku Repašského - Saratovská prešiel dva razy za sebou. Pred jazdou nepožil žiadne alkoholické nápoje a snažil sa dodržať všetky predpisy.
Križovatkou prešiel v oboch prípadoch bez najmenších komplikácií. Tak asi problém nebude v tej križovatke.
Čítajte: Semafor prežil. Nakrútili sme rekonštrukciu nočnej jazdy Andreja Danka
Osem
Kolega Peter Tkačenko si všimol ďalšiu dôležitú vec, že Danko nám možno úplne nechtiac prezradil, že bez cudzej pomoci zarobil „vo svojich firmách“ pred vstupom do politiky osem miliónov eur. Peter si položil v tejto súvislosti dôležitú otázku:
„Bolo by banálne povedať, že osem miliónov je veľa peňazí, veľa peňazí je stotisíc aj pol milióna. Tu sme však o jeden rád ďalej, pre ilustráciu si povedzme, že pred rokom 2009 by to boli stámilióny korún. Za taký relatívne krátky čas na Slovensku ich dokáže legálne zarobiť od oka niekoľko desiatok tisíc ľudí, konkrétne v advokácii azda desiatok. A tí zvyčajne vynikajú nejakými osobitnými schopnosťami. Ako sa medzi nich dostal práve Danko?“
Čítajte: Danko je udretý veľmi
Veční mafiáni
Peter Steinhübel, Eduard a Róbert Diničovci, Mikuláš Černák a Jozef Svoboda vykonali vážnejšie priestupky a trestné činy než zrážku so semaforom s následným útekom. Aj keď sú títo mafiáni, ktorí sú symbolmi divých 90. rokov minulého storočia, mŕtvi, stopy po nich ostali doteraz.
Kolega z Indexu Tomáš Vašuta sa pozrel na to, ako popri kriminálnych aktivitách rozvíjali aj „klasické“ podnikanie. V úvodzovkách preto, že firmy, ktoré vytvorili, mali v niektorých prípadoch štandardizovať ich „biznis“.
Čítajte: Že sú mafiáni Steinhübel, Diničovci či Svoboda mŕtvi? Ich firmy žijú ďalej
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
