Písal sa rok 2020, keď som prvýkrát absolvovala ako novinárka zasadnutie akademického senátu. Na jednej z fakúlt Slovenskej technickej univerzity sa zmenil dekan a vyhodil rešpektovanú profesorku Máriu Bielikovú.
Vznikol z toho veľký spor a proti novému dekanovi sa vtedy postavili stovky študentov. Senát riešil tento konflikt a ja spolu s kolegom zo živé.sk Filipom Hankerom sme strávili na senáte najbližšie mesiace veľa času.
Boh mi je svedkom, že som šla na senát s pocitom, že tam predsa sedia kapacity našej najkvalitnejšej univerzity a bude to férová a dobrá diskusia, ktorá pomôže vyriešiť rozhorený konflikt jednej z našich najpotrebnejších fakúlt.
Naozaj som si naivne myslela, že tam zažijem sviatok demokracie, a moje naivné očakávania zažili boxerskú porážku. Za všetko spomeniem len to, keď senátu tak prekážalo, že tam sedia novinári, že si v prvom bode rokovania odhlasovali, že vykazujú novinárov z rokovania, ktoré je podľa zákona verejné.
Kolega Hanker v absolútnom šoku predniesol zásadnú námietku, že takýto postup je nezákonný a svet to ešte nevidel. Zatiaľ k nemu pristúpil pracovník univerzity a snažil sa nás všetkých vyviesť.
Z miesta, ktoré malo byť plné plurality názorov a diskusie, sa šmahom ruky stalo zväzácke stretnutie a s Filipom sme potom z každého senátu odchádzali znechutenejší a znechutenejší.
Druhá skúsenosť s akademickým senátom bola na Univerzite Komenského. Opäť jedna z našich najlepších univerzít, očakávala som vysokú úroveň. Univerzita sa vtedy rozhodla protestovať proti novej vysokoškolskej reforme ministra Gröhlinga a rozhodli sa vyhlásiť voľbu rektora narýchlo, tak, aby obišli novelu, kým začne platiť.
Časť senátu bola podobná môjmu ideálu, časť bola opäť šokujúca. V nemom úžase ma nechal len člen senátu za lekársku fakultu, na ktorého meno si už nespomeniem. Bol to starší pán a vystúpil s príspevkom, že Denník N je dezinformačné médium, a zaznelo aj niečo o Sorosovi.
Moja tretia skúsenosť s akademickým senátom sa udiala tento týždeň. Vybrala som sa na Právnickú fakultu Univerzity Komenského - prvýkrát som teda zažila takzvaný malý senát jednej fakulty. Opäť som šla na senát s nádejou, že zažijem v časoch, keď celé Slovensko diskutuje o práve, kvalitnú debatu.
O to viac, že senát vyvolali aktívni študenti, ktorých znepokojilo, že dekan Burda zatiahol do politiky celú fakultu svojou podporou novely Trestného zákona. Vláda sa práve jeho názorom od začiatku zastrešuje a argumentuje, že dekan právnickej fakulty tieto zmeny odobril.
Fascinujúce na celej atmosfére bolo, že senát sa akosi rozdelil medzi študentov, ktorí chceli kritickú a vyváženú diskusiu, a väčšinu vyučujúcich, ktorí diskusiu nechceli.
Iste by niektorí tento môj komentár rozporovali - napríklad štátna tajomníčka a kandidátka Hlasu Lucia Kurilovská, ktorá je členkou senátu, mi tvrdila, že pri hlasovaní o diskusii sa zdržala z procesných dôvodov, ale nie je proti. Zaujímavý výklad.
V lavici sedel pomerne nešťastný rektor Univerzity Komenského Števček aj veľa študentov a vyučujúcich. Kolega Peter Kováč spísal z celého zasadnutia reportáž, ktorá vystihla atmosféru. Dovoľte mi preto len pár mojich postrehov.
Vystúpili pani Kurilovská, dekan Burda, pani Luprichová, ale napríklad aj docent Fábry, ktorého som predtým nepoznala, a keď som si ho vygooglila, zistila som, že je pravidelným prispievačom do Hlavných správ.
Po chvíli nám došlo, že najväčší problém Slovenska sú zrejme médiá a novinári. Neustále sa opakovalo, že účelovo postriháme dianie. A dekan Burda rozsiahlo vystúpil s tým, že médiá lynčujú ľudí a všetci majú strach sa ozvať, že s ním súhlasia.
Je to zaujímavý pohľad, pretože moja skúsenosť je presne opačná. V tejto atmosfére strachu sa mnohí odborníci boja ozvať proti ohrozeniu právneho štátu. V histórii demokratických štátov ešte nikdy nič nehrozilo ľuďom, ktorí šli vládnej garnitúre po ruke. Nedáva to logicky žiadny zmysel.
Zaujímavé bolo aj to, že z kontextu viacerých vystúpení vyplynulo, že za „mediálny lynč“ považujú títo akademici akékoľvek spomenutie v médiách. Akúkoľvek pozornosť verejnosti.
Neviem, ako dospeli k tomuto dojmu. Človek by totiž očakával, že skúsené kapacity z jednej z najlepších fakúlt práva na Slovensku budú vedieť diskutovať aj na verejnosti, nielen pri pive.
Aby som nebola len negatívna, odišla som predsa len s dobrým pocitom. Študenti a študentky právnickej fakulty totiž prišli pripravení. Diskutovali a bojovali kultivovane, pokojne a opakovane svojim vyučujúcim kládli kritické odvážne otázky. Dekanovi Burdovi niekoľkokrát zopakovali, že diskutovať o zrušení špeciálnej prokuratúry po zrušení špeciálnej prokuratúry je jednoducho nezmysel.
Až heroický výkon podal študent Janiga, na ktorého zaútočil aj premiér Fico. Tento dvadsaťročný mladý muž zvládol útoky aj urážky. S pokojom argumentoval a strčil do vrecka takmer všetkých docentov a profesorov. Nie je to žiadna snowflake generácia a zaslúži si všetko uznanie.
Dekan Burda nakoniec uzavrel celé rokovanie s tým, že odborne diskutovať nebude, pretože by to bola spolitizovaná diskusia. Je to fascinujúca argumentácia od človeka, ktorý sa stal hlavným garantom expresných zmien tejto vlády.
Minister spravodlivosti Susko sa zastrešuje práve ním a jeho „odborným a vedeckým názorom“. Nebola to ani analýza, ani štúdia, dekan Burda mu toto všetko potvrdil ústne a dal tak tejto vláde do ruky eso, že dekan právnickej fakulty predsa s týmito zmenami súhlasí.
Zatiaľ však rozsiahle analýzy urobili mnohí iní odborníci – čuduj sa svete aj písomne. A k žiadnemu podobnému záveru, aký ústne urobil dekan Burda, nedospeli. Za týchto okolností hovoriť študentom, že chcú spolitizovanú diskusiu, to už hádam tento týždeň prekonalo len to, že antivaxer Peter Kotlár sa stal splnomocnencom vlády na preverenie riadenia pandémie.
Spolitizovaná diskusia naberá tiež trochu iný kontext, keď to hovorí kandidát Hlasu na predsedu volebnej komisie, štátna tajomníčka a kandidátka Hlasu a exposlanec Smeru.
Senát sa po hodinách dostal aj k útokom premiéra Fica na dvadsaťročného študenta Janigu. Robert Fico ešte pred Vianocami komentoval, že Janiga má vyrážky na nose, a následne mu začali chodiť vyhrážky smrťou.
Hoci sa dekan zastať Janigu nakoniec kvôli premiérovi Ficovi vlastne musel, na senáte hovoril, že veď aj on dostáva vyhrážky. Aj jeho spoluvyučujúci preto ačohentizmovali a hovorili, že odsúdiť treba predsa všetky útoky. Toto bagatelizovanie ma vie rozčúliť vždy zo všetkého najviac.
Predsa existuje zásadný rozdiel, keď premiér zaútočí na obyčajného dvadsaťročného študenta Janigu, a keď má vysokú verejnú funkciu 43-ročný muž Burda, ktorý vystupuje verejne a je platený z našich daní. Porovnávanie útokov predsedu vlády na študenta a nejakých pár facebookových trollov, čo píšu Burdovi, to predsa nikto nemôže myslieť vážne.
Z akademického senátu Právnickej fakulty Univerzity Komenského som odchádzala opäť sklamaná. Roky odlivu mozgov vidno najviac práve na našich univerzitách, mieste, ktoré by malo byť mekkou slobody, diskusie a hodnôt. Namiesto toho sú tam akurát tak zatuchnuté staré časy.
„Ako študent práva som bol tiež múdry ako gate Šalamúna. Ale vedel som, kde je moje miesto,“ povedal Robert Fico študentovi Janigovi. Som rada, že študenti právnickej fakulty tento týždeň presne ukázali, kde je ich miesto.
Stoja odvážne v prvom rade a nedali sa zastrašiť ani mediálnym lynčom dezinformačných politikov a médií ani svojimi učiteľmi. A to je dobrá správa pre Slovensko.
Podcast týždňa: Čo sa to deje v Poľsku?
Politický thriller v Poľsku je fascinujúce počúvanie. Kolega Filip Harzer to tento týždeň dobre zhrnul v podcaste Seznamu 5:59. V Poľsku majú novú vládu, ktorá preberá po dlhých rokoch moc. Také jednoduché to nemá, proti nej stojí aj prezident Duda.
Vypočujte si, aké náročné je prevziať moc v krajine, ktorú dlhé roky ovládala jedna strana a zneužívala svoju moc. Je to vskutku zaujímavé počúvanie naozaj s nádychom kovbojky.
Video týždňa: Peter Sepeši
Hoci je naozaj v krajine atmosféra strachu, aj keď trochu iná, ako tvrdí dekan Burda, predsa len tu máme stále odvážnych odborníkov, ktorí hovoria o novele Trestného zákona.
Peter Sepeši strávil celé vianočné sviatky tým, že podrobne analyzoval novelu, ktorú vláda poslala expresne do parlamentu. Sepeši je prokurátor Generálnej prokuratúry a za minulej vlády bol štátnym tajomníkom pod ministrom Karasom a viedol odborné rokovania práve o Trestnom zákone.
Prokurátor Sepeši hovorí, že tento návrh poškodí úplne celému Slovensku. Zanalyzoval, že tresty sa tak znížili, že na tom naozaj nemáme celospoločenskú zhodu.
Vypočujte si jeho odborný názor a naozajstnú rozsiahlu analýzu všetkých zmien, ktoré presadzuje vláda Roberta Fica.
Hudobná bodka: Bitter Sweet symphony
Nedávno sa mi pripomenul tento nestarnúci klenot z roku 1997. Život je bittersweet symphony, vedeli to The Verve a vieme to aj my. Dajte si v tento týždeň starý dobrý britpop. Som si istá, že vám zlepší náladu.
Toto bolo osemdesiate šieste vydanie newslettera ZKH. Ďakujem, že nás čítate.
