Udalosť týždňa
Iowa.
Tradičný začiatok primárok celkom významne zvyšuje pravdepodobnosť, že 5. novembra bude za republikánov kandidovať Donald Trump. (Čo na to americké súdy, je pohyblivá veličina pri akomkoľvek výsledku v New Hampshire, „supertuesday“ a ďalej.)
Argumentárium, prečo Trump nie, je totálne prevarené, ale... Aj keby sa prezidentom nestal, veľké zlo by bola už republikánska nominácia Trumpa.
Totiž, na rozdiel od Bidena, ktorý nemôže prekvapiť, ani čo sa týka volatility na trhoch, už len samotná účasť Trumpa v kampani rozhádže akciové, finančné a iné trhy. Aká asi môže byť stabilita, investičný apetít, predvídateľnosť prostredia v situácii, keď dolár začne poskakovať v perimetri trebárs 10 (20) percent?
To je optika, ktorá je nočnou morou v zmysle, že Iowa môže byť prorocká.
Udalosť SR
Prezidentka v NR SR.
Skutočnosť, že za štyri a pol roka prezidentka takto mimoriadne (čiže nie „správy o stave únie“) nevystúpila ani raz, je významná ako signál, že špeciálna prokuratúra a trestná novela sú kauzy prelomové ešte aj v tuzemských pomeroch.
Či k tomu dospela analyticky, či intuitívne, posolstvo je, že v réžii Fica IV sa práve deje najďalekonosnejší a najnebezpečnejší pokus o oslabenie, podrytie, narušenie právneho štátu. Zároveň – tu je tá výnimočnosť – má iné systémové parametre ako príležitosti na mimoriadne vystúpenie, akých mala zopár za Matoviča a Hegera.
Správny krok
Pariah, thug, spoiler Fico.
Každú informáciu, ktorá riadne „oskenuje“ Roberta Fica, kvitujeme. Preto si zaslúži vysoké ocenenie jeho nominácia medzi tých „dozen would-be autocrats, thugs, extortionists, spoliers and political pariahs“, ktorí prijali účasť na ekonomickom fóre v Davose. Presne, s bin Salmánom, Muhammadom al Sáním, Paulom Kagamem (a ešte ôsmimi) sa slovenský premiér konečne ocitá v primeranej a seberovnej spoločnosti.
Ale. Politicky korektné je dodať, že to nie je názor ani celého ekonomického fóra v Davose, ani webu Politico, ani akejsi „progresívnej žurnalistiky“. To všetko sa zo spravodajstiev i komentovania dalo dedukovať, ale je to názor, pohľad jednej, povedzme, že ešte progresívnejšej než progresívnej novinárky, ktorej Politico poskytol priestor v rámci slobody slova a informácií.
Pozor. Táto vsuvka nie je určená len tým, čo sa nazdávajú, že ešte aj Fico si zaslúži úplné, vyvážené, nezaujaté spravodajstvo (absurdné, neuveriteľné). Určená je aj širšiemu mediálno-internetovému proletariátu, ktorý upadol do zlozvyku pripisovať osobné (autorské) názory inštitúciám, ideologickým bublinám a celým médiám (Toto je skvelé: „Politico pokladá za špinavcov všetkých, ktorých progresívci nemajú radi.“ Hahahaha. )
Späť k veci: z nadšenia, že Fico je v spoločnosti, do ktorej po meči i praslici odjakživa patrí, tieto dezinterpretácie neuberajú vôbec nič.
Chybný krok
Prekročme čistky, ktorými ministerka ohlasuje, že za kolegami Šutajom Eštokom, Kaliňákom, Tarabom a ďalšími zaostávať nechce a nebude. Minimálne chybou je už ďalšia stámiliónová injekcia nemocniciam v krachu alebo pred ním, ktorou ministerka Hlasu nenecháva najmenšiu pochybnosť, že pochod slovenského zdravotníctva do zmaru naberie za jej „vlády“ ďalšiu akceleráciu.
Na rozdiel od expertov, ktorí zdravotníctvu rozumejú, autor je veľmi skeptický k názoru, že tie peniaze by boli v poriadku, keby nemocnice sľúbili „s dlhmi niečo urobiť“ a „pripraviť ozdravné plány“.
Ale choďte. Takých, čo sľubovali, bolo – drobné zveličenie – viac než dlhov, koľko vytvorili.
Podcenená udalosť (aj vtip týždňa)
Pandemický splnomocnenec.
Jeden zo symptómov, ktorý sa ako systémový príznak podceňuje, je prenikanie konšpirátorov, čistých bláznov a dezolátov do riadenia štátu. Na rozdiel od lepších a hlbších analytikov autor sa osobou a ľudskými kvalitami Kotlára zaoberať nebude.
Chcel len upozorniť, že „vyšetrovanie“ a „vyšetrovateľ“ pandémie je príklad, ktorý tým, že je výkričnejší, absurdnejší, smiešnejší než ďalšie, vyzýva na – pravdepodobne – systémový poznatok: vládnutie sa kreténizuje ako celok.
Podcenená II
Rokovania s kongresmanmi a Orbánom v rýchlom slede potvrdili, že „suverénna zahraničná politika“ je v čoraz odstredivejšej dynamike.
Na rekriminovanie indícií (asi štyroch) niet priestoru, ale ak Fico a Orbán majú „99-percentnú“ zhodu, tak až stretnete Blanára či niekoho gramotného zo Smeru, spýtajte sa ho, kedy začnú Maďari neodmietať, teda prijímať späť migrantov, ktorých im Slovensko bude vracať – ako do prvej krajiny vstupu do schengenu – na základe tzv. readmisnej zmluvy.
Takže kedy? Od 1. februára či až od pätnásteho, či až od marca? Ako ste to dohodli, pán Fico?
Nadcenená udalosť
Prezidentka metalistka.
S nevyhnutným predslovom, že nemáme nič proti nikomu, sa natíska toto: viac než tridsať vyznamenaní, ktoré prezidentka porozdávala, je iste aj dôsledkom stresu v snahe nevynechať na poslednom dekoračnom akte ni(e)koho. Zároveň však pripomína – pre autora veľkou silou – inflačný charakter tých všetkých radov, krížov atď., ktoré sa znehodnocujú tým rýchlejšie, čím viac laureátov ich dostane.
Ešte jeden pardon (prosím) za zveličenie – sú profesie a činnosti, v ktorých bez štátneho (či aspoň iného) vyznamenania nestretnete na dôchodku nikoho. A ešte raz, nič proti nikomu.
Ak prezidentka často a veľmi správne volá po zjednocovaní, proti rozdeľovaniu a polarizácii spoločnosti, vyhľadávať nositeľov metálov by mala na širšom pôdoryse, než je jej sympatickejšia, ideovo-svetonázorovo-politicky bližšia skupina.
Long shot of the week
„Dúfame, že v budúcnosti bude Slovensko nielen svetovou jednotkou v produkcii áut na obyvateľa, ale aj v produkcii batérií na obyvateľa.“ KDH.
(Autorský dôvetok: Na Maďarsko nemáme. A buďte radi.)
Neudalosť týždňa
Danko a semafor.
Aféry so stĺpmi, plotmi a inými cestnými prekážkami má SNS takpovediac v stanovách (Slota). Konkrétne v bode o povinnostiach a právach predsedu.
