Pellegrini sa opäť pokúsi zmiasť demokratického voliča

Autor je umelec a publicista

V marci minulého roku Peter Pellegrini usilovne žmurkal na voličov Smeru a uisťoval ich, že žiadnu vládu s Progresívnym Slovenskom ani SaS nechystá. Dokonca sľuboval, že pokosí záhradu tomu, kto nájde dôkaz, že by niečo také niekedy povedal.

V rovnakom čase sa však ľudia z prostredia strany Hlas v médiách snažili presvedčiť demokratického voliča o opaku. Teda o tom, že Smer je pre Petra Pellegriniho minulosťou a že sa od Fica už nadobro emancipoval.

Mohli sme si tak vypočuť Tomáša Druckera, ako pre Denník N hovorí: „Fico predstavuje extrém, ale Pellegrini nie je Smer dva.“ Alebo Borisa Zalu, ktorý pre rovnaký denník tvrdil: „Pellegrini urobí všetko preto, aby so Smerom do vlády ísť nemusel.“

A hoci táto dvojtvárna hra strany Hlas nestačila na víťazstvo vo voľbách, priniesla svoje ovocie. Dôkazom je, že ešte aj po zverejnení volebných výsledkov významná časť spoločnosti žila v nádeji, že pred extrémistom Ficom dá Pellegrini nakoniec prednosť prozápadným demokratom.

Schopnosť Petra Pellegriniho klamať telom je užitočné pripomínať aj pred prezidentskými voľbami. Jeho najsilnejší súper Ivan Korčok sa snaží mobilizovať voličov, ktorí nesúhlasia s tým, aby Fico ovládol celý štát.

„Pôjde o to, či v prezidentskom úrade bude asistent predsedu vlády, alebo niekto, kto bude schopný jasne sa postaviť proti veciam, ktoré nie sú v poriadku,“ povedal Korčok v súvislosti so svojou kandidatúrou.

Pellegrini však bude opäť hrať na rôzne strany. Voličom koalície bude ukazovať, že s Ficom predstavujú funkčný tandem. Do tábora súčasnej opozície bude, naopak, vysielať signály, že v pozícii prezidenta by sa od Fica mohol emancipovať (teraz už naozaj!) a priniesť celej spoločnosti toľko očakávaný pokoj a zmierenie. A ak bude najhoršie, možno ešte zohrá úlohu druhého Michala Kováča.

Nie, Pellegrini nemusí bojovať o hlasy prozápadných demokratov, stačí, ak navodí dojem, že jeho víťazstvo nepredstavuje vážne ohrozenie demokracie na Slovensku. Tým oslabí občianske vzopätie a voličskú mobilizáciu, ktoré potrebuje vyvolať Korčok. A hoci sa rozhovorom v kritických médiách programovo vyhýba, možno očakávať jeho emisárov, ktorí nás budú opäť presviedčať, že Pellegrini je predstaviteľom modernej ľavice škandinávskeho typu.

Vtedy bude potrebné vytrvalo opakovať, že v Pellegriniho životnom príbehu nenájdeme jediný okamih, keď by sa vzoprel moci (nie, vznik strany Hlas nebol príbehom hrdinstva, ale číreho oportunizmu). Všetko, čo sme sa o Pellegrinim doteraz dozvedeli, nám umožňuje predpokladať, že sa opäť pokúsi demokratického voliča najprv zmiasť, aby ho potom zradil.