Autor je hudobný skladateľ
Robert Fico sa pri komentovaní diania na Ukrajine odvoláva na „ elementárnu ľudskú súdnosť“, no už aj v zahraničí si všimli, že jeho pohľad na konflikt je v úplnej zhode s ruským. Nie je pragmatický, mierový, alibistický ani suverénny, je to postoj, ktorý je v zhode s prezentovanými názormi Putina.
Jeho aktívna argumentácia naznačuje, že jeho postoje nie sú len divadlom pre voličov, ale jeho hlbokým vnútorným presvedčením a dokonca sú možno v zámernej súhre s aktuálnymi ruskými postojmi.
Pozoruhodné je aj načasovanie Ficovho komentára publikovaného v denníku Pravda. Pre koho ho vlastne napísal? Jeho voliči v tom majú už dávno jasno, jeho politickí partneri tiež.
Ak sa pozrieme na posledné vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na tlačovej konferencii o ruskej diplomacii v roku 2023, ktoré prichádzajú v krátkom čase po tom, ako Fico napísal svoj komentár, nájdeme tam mnoho takmer identických tvrdení.
Lavrov hovorí: „Neexistuje žiadna nádej, že Rusko bude nejakým spôsobom porazené... “ a „Kto neštudoval históriu, a takých je na Západe veľa, môže o tejto téme fantazírovať. “
Fico vo svojom komentári hovorí o tom, ako Západ nesprávne vyhodnotil aj v kontexte histórie, že sa Rusko dá na Ukrajine poraziť: „A Západ, namiesto toho, aby okamžite vyvinul maximálne úsilie na dosiahnutie rýchleho prímeria, na začiatku roku 2022 dokonca bez straty desiatky pre Ukrajinu, urobil obrovskú chybu. Použitie ruskej vojenskej sily totiž nesprávne vyhodnotil ako príležitosť dostať Rusko na kolená. Jeden pohľad do histórie...“
Lavrov konštatuje: „Pripomenuli sme si, ako v apríli 2022 Západ zakázal Ukrajine podpisovať dohody (s Ruskom). Rovnako Západ nemá záujem o to, aby sa teraz začínali nejaké rokovania, rozkazy udeľuje Washington...“
Fico prízvukuje to isté: „Je preukázané, že hneď na začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 Západ minimálne pri dvoch veľmi sľubných príležitostiach nedovolil Ukrajincom uzatvoriť prímerie so spravodlivými podmienkami.“
Spomína aj obľúbený Washington: „Od samotného začiatku konfliktu na Ukrajine som odmietal čierno-biele videnie, ako si ho želali vo Washingtone či v Bruseli. Vojna na Ukrajine má svoje korene už v roku 2014 a vo vývoji ukrajinskej politickej scény a jej vzťahu k spoluobčanom ruskej národnosti. A, samozrejme, v totálnom vplyve USA na všetko, čo sa na Ukrajine po roku 2014 až doteraz dialo a deje.“
Zvláštna súhra výrokov.
Ficov suverénny postoj
Prečo má Fico potrebu písať o Európe a Rusku ako o spojených nádobách a očakáva nejaký dialóg s krajinou, kde je na dennom poriadku v televízii aj medzi politikmi vyhrážať sa Západu zničením (áno, myslia tým aj Slovensko) jadrovými hlavicami, kde sa na ľudí zo Západu pozerajú tak, ako sa Hitler pozeral na nižšie rasy?
Fico predstiera, že Rusko označujú za nepriateľskú krajinu politici len z rozmaru, pričom ignoruje, že je považované dlhodobo za hlavnú bezpečnostnú hrozbu aj na základe zistení spravodajských služieb, tak našej krajiny, ako aj našich najbližších spojencov, akými je napríklad Česká republika. Stačí si spomenúť na výbuch muničných skladov vo Vrběticiach, za ktorým boli zrejme agenti ruskej tajnej služby GRU.
O akom suverénnom postoji to teda Fico hovorí vo vzťahu k Ruskej federácii, ak len opakuje ako papagáj ich oficiálne vyhlásenia a po nehoráznych bezpečnostných rizikách vyhodnotených aj tajnými službami chce nazývať Rusko priateľskou krajinou?
Otázka morálky
Ficov pohľad na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine je jedným z najnemorálnejších a najhorších postojov, aký politickí lídri k tomuto konfliktu zaujali.
Robert Fico sa stavia v domácej aj v zahraničnej politike na starú, necivilizovanú stranu sveta, kde nie je možné bojovať za svoju slobodu, kde vyhráva vždy len právo silnejšieho. Rozumie svetu len ako bitke, v ktorej neexistuje žiadny spravodlivý mechanizmus.
V jeho logike je vojna Ukrajiny a Ruska vojnou dvoch mafiánskych klanov, kde si zaslúži vyhrať ten silnejší. Toto už nie je otázka faktov, ale viera v určitý hodnotový systém.
Je zbytočné vysvetľovať mu, že vyše storočná rusifikácia a potláčanie kultúry a samostatnosti ukrajinskej identity ruským impériom vytvorili umelý obraz o autentickej prapôvodnej proruskosti ukrajinskej spoločnosti. A že reakcia ukrajinských vlád bola v kontexte tohto procesu utláčania a že mohla byť aj prehnaná, no ani zďaleka nie tak, ako to prezentuje Putin, a ani zďaleka to nebola dostatočná príčina na začatie vojny.
Blúznenie
Máme teda premiéra, ktorý nerozumie tomu, že prezident Zelenskyj ostal vo svojej krajine, keď sa ho chystali zavraždiť Rusi, a že sa mu podarilo docieliť stiahnutie ruských jednotiek z obrovskej časti územia a zastavenie ruského postupu, ktorý sa za celý rok takmer nezmenil, vďaka nezlomnej a suverénnej politike, ktorou presvedčil Západ o potrebe vojenskej a ekonomickej podpory.
Akékoľvek mierové rokovania (mimochodom s Putinom a Lavrovom, ktorí tieto dni avizovali, že ciele operácie na Ukrajine sú nezmenené?) sú jedine na rozhodnutí ukrajinského prezidenta a vlády, ktorí majú podporu Ukrajincov.
Fico nechápe, že ide o autentický boj Ukrajincov za svoju slobodu, nerozumie podstate demokracie a individuálnej ľudskej slobode.
Za hrádzu proti „zvrátenému“ Západu považuje ruskú diktatúru a fašistické blúznenia o nepoškvrnenosti Slovanov, ktoré pripomínajú Hitlerove myšlienky o árijskej rase.
Fico neprišiel s odpoveďou, ako zabrániť ďalšiemu masakru v Buči, ak ukrajinská armáda prestane bojovať, a ako docieliť nejaké záruky od opakovane usvedčených klamárov a bláznov. Tú odpoveď nemá jednoducho preto, lebo mu nezáleží na demokracii ani na slobode, len na sebe samom.