Keďže si novinári počas prvého bruselského summitu robili svoju prácu a výroky Roberta Fica dali do súladu s činmi, šéf poradcov mu odporučil nabudúce cestovať bez pisálkov.
Následne dostal u ministra zahraničných vecí audienciu človiečik z konšpiračného média, ktorý síce nevedel, po kom Blanár prebral úrad, zato si ochotne nechal od nového ministra vysvetliť, ako to teda je s tou Ukrajinou.
Pred prvou návštevou bojujúceho suseda sa premiér Fico sústredil s ešte väčšou razanciou na to, aby dostali jeho urážky miesto v titulkoch svetovej tlače. Tváril sa, že pragmatici zásadne necestujú na návštevu do hlavného mesta – samozrejme, preto predtým nenavštívil Prahu ani Budapešť, ale Luhačovice a Mosonmagyaróvár – a podarilo sa mu zbaviť novinárov.
Je vyslovene zaujímavé sledovať, ako sa bude Ficova doktrína zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany správať v zmenených bezpečnostných podmienkach. Už nás stihla pripraviť o dôveru v Prahe aj Varšave a zmiasť ďalších spojencov až do tej miery, že sa s nami mali prestať deliť o spravodajské informácie.
Nič to, lebo v Budapešti sa dostalo premiérovi vrelé privítanie a v titulkoch zahraničnej tlače silno stúpla vizibilita Slovenska.
Ficovo výjazdové rokovanie v Užhorode spĺňa nárok Ukrajinu navštíviť aj nenavštíviť. Aj uraziť kvákaním o vojne, ktorá nemá vojenské riešenie, aj zobrať Kaliňáka, ktorý dostal povolenie predávať, čo hrdlo ráči.
Premiér Šmyhaľ sa z toho pre nás všetkých vysomáril termínom „nový pragmatizmus“. Čiže pláva a kváka to ako kremeľská kačka, ale chcelo by to obnovovať a integrovať bojujúceho suseda.
Fico rokoval s ukrajinským premiérom za zatvorenými dverami. Pozval ho na Slovensko Čítajte Špekulácie, že Fico nešiel do Kyjeva, lebo sa bojí – a tak radšej tvrdil, že tam niet vojny –, neobstoja. Premiéri chodia do Kyjeva priam kyvadlovkou. Nie je im to ani ďaleko a program si vedia upraviť, lebo veď čo iné už človek v tejto pozícii môže mať na programe, ak nie návštevu susednej bojujúcej krajiny.
Kdeže, Fico sa obáva, že elektorát chovaný na nadávaní ukrofašistom a americkým prochvostom by mohol pojať podozrenie, že návšteva v Kyjeve je skutočnou návštevou. Azda sa podarí premiérovi udržať túto špeciálnu operáciu v rovine dohadov, či sa to celé Šmyhaľovi aj nesnívalo.
Veru, pomaly treba s myšlienkou, že Ukrajina tu bude a nikam neodchádza. Že s Ruskom budeme susediť možno (nebodaj!), ale s Ukrajinou určite. A že nebyť súčasťou formovania politiky na východ by nás napokon vyčlenilo ešte aj z toho Visegrádu.
Ale teda najmä pomaly a potichu!
