Ešte vlani sa občas ozval protestný hlas s myšlienkou, že neradno preháňať, nehovorme zatiaľ o valci, za Mečiara bolo horšie, a prežili sme.
Keď si však 77 spolupáchateľov Roberta IV. úplne na hulváta pretlačilo, že plánovanú demoláciu trestného práva bude predsa len prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, už by sa vari aj dalo dohodnúť, že je to valec toľký ako ruský tank a aj rovnako škodlivý.

Tým ľuďom nejde ani o pravdu, ani o krajinu, uspokojili sa (zväčša) so stokrát opakovanými lžami.
Pseudoargumenty až klamstvá koalície boli pritom do poslednej bodky vyvrátené. Opäť sa tu vykladala múdrosť roka, že darebná legislatíva bola prerokovaná dostatočne, veď ešte nikdy sa o žiadnom zákone toľko nerokovalo.
No keď sa 150-členná skupina ľudí obsahujúca 77 podržtašiek zhovára o nejakom zákone hoci aj pol roka, nenahrádza to riadny legislatívny proces. Tento parlament sa jednoducho vyhol povinnosti podrobiť svoju vandrácku legislatívu medzirezortnému pripomienkovému konaniu – pretože by nesporne prišli zásadné pripomienky.
Sedemdesiatsedem nehodných ľudí to veľmi dobre vie, dozvedeli sa to najneskôr od prezidentky. Rovnako dobre vedia, že porušovanie ľudských práv špeciálnou prokuratúrou sú rozprávky starej matere.