Sme na maďarskej ceste (týždeň podľa Schutza)

Udalosť týždňa

New Hampshire.

Porážka Nikki Haleyovej o viac než desať percent v štáte k nej údajne najžičlivejšom sa hodnotí ako definitívne víťazstvo Trumpa v celých primárkach.

Navzdory prisúdenej úlohe outsiderky je veľmi dobre, že Haleyová pokračuje. (Poklona sponzorom.) O čom bola – okrem iného – víťazná reč Trumpa, ktorá bola všetkým, len nie prejavom víťaza. Len a len a len o sebe.

Zlosť, že neodstupuje, pretavil do vysmievania a urážania Haleyovej, ktorá mu hodinu predtým gratulovala. No.

Ak sa nestane takmer zázrak, zostáva už len spoliehať sa na súdy. Inak však, prečo by skutočnosť, že ďalšie primárky budú v štátoch, ktoré sú konzervatívnejšie než New Hampshire, mala automaticky vyústiť do ešte vyšších porážok Haleyovej, s čím sa počíta?

To, že trebárs Južná Karolína je konzervatívnejšia ako New Hampshire, predsa automaticky nemusí znamenať, že vo väčšej množine konzervatívnych voličov musí byť prevaha „trumpoidných“. Kde je napísané (prieskumy??), že veľkosť množiny má súvislosť s pomerom umiernení/blázni?

Udalosť SR

Po maďarskej ceste.

Bolo by nefér vypichnúť z tej ságy jeden moment, kauzu, škandál. Trebárs, ak vyzdvihneme – akože najväčší škandál – skrátenie rozpravy k „reforme“ Trestného zákona, hneď a zaraz sa ohradia všetci riaditelia nemocníc, ktorých ministerka dala z hrušky dole.

Ak k spravodlivosti pridáme zahraničnú politiku, políciu, zdravotníctvo, životné prostredie, kultúru, hospodárstvo (čistky, konšpirátor na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví) , otvára sa zrazu taký široký diapazón oblastí, že prinajmenšom v nedokonavom vide (ešte nie fait accompli) je legitímne hovoriť o zmene režimu.

Pričom pre posúdenie, kde asi sme, je zaujímavá informácia, že proces napreduje nepomerne vyšším tempom, než nasadila ústavná väčšina (!!) Orbána na začiatku svojho druhého mandátu.

Správny krok

Ľudovít Ódor – európsky líder PS.

Podobné „momentum“ , keď Progresívne Slovensko angažovalo Spišiaka , autor už raz precenil, prepálil. Úradnícky expremiér je však akvizícia s jasným potenciálom stať sa – trebárs – vôbec najzapamätateľnejším „dedičstvom“ z celej päťročnice Zuzany Čaputovej.

Na listine PS je Ódor pripomienkou, že na slovenskom pravostrede je diera (demokrati prepáčia), takže musí ísť doľava. Od Ódora sa takto na PS lepí odor silnej ľavostredovej alternatívy. Debata, či alternatívy „len“ konkurencieschopnej SmeroHlasu, či SmeroHlas porážajúcej, na programe dňa ešte nebude. Ale do roka a do dňa?

Správny II

Kandidát Harabin.

Nezľaknite sa. Ak v piatok doručí hárky (sľúbil), ktoré nebudú „cinknuté“ (veľmi dôležité), tak dosť zvýši šance Ivana Korčoka.

„Voľba srdcom“, favorit extrémistov a populistov, samozrejme, v prvom kole Pellegriniho neprečísli. Vylúčené, takže totálnej katastrofy sa nebojíme. No v kampani, ktorú Harabin bude viesť, ako vie len on, nasadí na Pellegriniho také hmaty a chvaty, aké by slušný Korčok nikdy nepoužil.

Iste, je možné, že ich vytiahne na Korčoka, zásadné však je, že aktivity Harabina nemôžu byť nebezpečné elektorátu Korčoka, ale o to viac Pellegriniho. Keď bude kandidovať, v druhom kole sa k Pellegrinimu otočí menej sirôt po Harabinovi, než keby nekandidoval.

Jasné, to nie je analýza, len viac či menej podkutá špekulácia.

Podcenená udalosť

„Nemecko poskytlo Ukrajine od začiatku vojny vojenskú pomoc v hodnote približne šesť miliárd eur.“ Slová ministra obrany Borisa Pistoriusa sú hodny záznamu, keďže omyl, že Nemci pomáhajú málo, sa šíri ešte aj po tom, čo práve dodali Kyjevu šesť vrtuľníkov Sea King. Aha.

Ešte jeden mýtus sa žiada vyvrátiť. Po stiahnutí Patriotov Nemecko ponúklo Slovensku vzdušnú obranu. Čo myslíte, poďakoval sa Fico Scholzovi za ponuku?

Právna poradňa

Aj keď schvália promafiánsku novelu a v nej nižšie tresty za majetkovú delikvenciu, zúfať netreba. Cez Košice by to prejsť nemalo, keďže „reforma“ zásadne porušuje vysoké princípy retroaktivity a právnej istoty.

Napríklad zlodej, ktorý vás vykradne a nabalí sa, povedzme, do hodnoty už povestných 350-tisíc eur, má legitímne očakávanie, že dostane maximum pätnásť rokov, a nie menej, keďže – a teraz si môžete vymyslieť čokoľvek – jeho pravou pohnútkou je ukryť sa do väzenia na veľmi dlho. Napríklad preto, že „kolega“ mafián (ktorého „nabonzoval“) mu sľúbil, že ho zavraždí, až ho pustia z basy.

Že žartujeme? V poriadku, áno. A je žartovná aj situácia, keď niekto nemá bezpečnostné dvere, ani alarm, ani poistenie, keďže mal legitímne očakávanie, že pätnásťročný trest nikto nebude riskovať „za hrsť dolárov“ (povedal by Sergio Leone). A zrazu zlodej zneužije jeho dôveru v štát a systém a vykradne ho presne preto, že vo vedomí výrazne nižšieho (podmienečného!) trestu si povie, riziko je primerané.

Isteže je ten okradnutý negramota. Neodmysliteľnou súčasťou právneho štátu, ku ktorému má rovný prístup každý tupec, sú žiadna retroaktivita a právna istota.