Možno si Robert Fico myslí, že ak v skrátenom konaní znásilní právny štát, ľudia stratia motiváciu stretávať sa na námestiach. Pochopia, že nič nezmôžu.
Navyše, nech európski partneri dodržiavajú princíp rovnosti a nech mu odpustia všetko, čo za poslednú dekádu odpustili Viktorovi Orbánovi.
Nech sú skutočnými byrokratmi, ako ich populisti opisujú svojim voličom, a nech sa striktne pozerajú na literu zákona, ignorujúc zločinný úmysel. Rozkladať právny štát, okrádať voličov sa dá aj bez očividného porušenia predpisov. To je jedna z najstarších hymien autokratov: my nerobíme nič, čo by iné demokratické krajiny neurobili.
Lenže Fico už svoju minulosť štandardného proeurópskeho politika prepísal pomerne dávno. Jeho partneri pri rokovaniach vedia, aká bola jeho najsilnejšia motivácia pre návrat k moci. Vedia, čo všetko vyplavila Threema, vedia, kým sa obklopoval a ako políciu prenikala súkromná bezpečnostná služba.
Vedia, kto boli Dušan Kováčik a Tibor Gašpar, ktorých on nazýva politickými väzňami. Vedia presne, kto je Robert Kaliňák, a poznajú kauzu únosu občana Vietnamu.
Je úsmevná predstava, že Marica Pirošíková príde do Bruselu, Štrasburgu alebo hoci aj do Washingtonu a oslní partnerov vysvetlením, ktoré ich prinúti zmeniť názor. Nestane sa to z jednoduchého dôvodu: premiéri a prezidenti európskych krajín nie sú idioti.
