Autor je filozof, pracuje v advokácii
Genocída neznamená nevyhnutne, a to ani v jej úzkej, legálnej definícii, vyhladenie všetkých príslušníkov nejakého národa. Putinova vojna proti Ukrajine nie je potenciálne genocidálna preto, že by Putin chcel vyhladiť všetkých Ukrajincov, ale preto, že po nej by už Ukrajinci nemali existovať ako národ.
Ani v prípade bosnianskej genocídy nešlo o kompletné vyhladenie. Podľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu to bola kombinácia popravy osemtisíc mužov a chlapcov v Srebrenici s etnickými čistkami ďalších tridsaťtisíc civilistov, ktorá mala zničiť Bosniakov ako národnostnú skupinu.
Nejeden izraelský predstaviteľ túži po genocíde v Gaze. Dokument vypracovaný už v októbri izraelským ministerstvom spravodajských služieb pod vedením Gily Gamliel (Likud) navrhoval ako riešenie odsun Gazanov na Sinaj a ich následné roztrúsenie po svete. Touto operáciou by Palestínčania prestali sčasti existovať ako národ.
Podobne minister poľnohospodárstva Avi Dichter (Likud) hovoril o „druhej Nakbe“ v Gaze a poslanec Danny Danon (Likud) písal pre Wall Street Journal o potrebe podpory „dobrovoľnej“ emigrácie z Gazy. Dvanásť izraelských ministrov sa 28. januára zúčastnilo na konferencii volajúcej po znovuosídlení Gazy – pochopiteľne, už bez Palestínčanov.
Ani Benjamin Netanjahu z tejto túžby nevybočuje. Zakladajúci dokument Likudu z roku 1977 uvádza, že „medzi morom a riekou (Jordán) bude iba izraelská suverenita“, a Netanjahu dodnes považuje za zmysel svojej politickej existencie to, že neumožní vznik palestínskeho štátu. Ideálne by bolo, aby sa palestínske obyvateľstvo „stenčilo na minimum“, aby sa Palestínčania vzdali národných ambícií a prestali existovať ako národ. Aj tak vraj, ako slávne vyhlásila Golda Meirová, „neexistuje nič ako Palestínčania“.
Ako však zrealizovať genocídu pod medzinárodným dohľadom? Zhodenie atómovej bomby, ako navrhoval extrémistický minister Amichai Elijahu (Ocma Jehudit) by určite neprešlo.
