Prvé relevantné prieskumy k voľbám prezidenta hovoria, že plece pri pleci sú dvaja jasní finalisti s rovnakými šancami. Druhý pohľad je však hlbší.
Podstatnejší, na výsledok finále vplyvnejší než 10 percent náskoku Pellegriniho v januári je trend, ktorý nielen maže hendikep Korčoka, ale možno aj čosi viac.
Najdôležitejšia podmienka, aby sa trend neohýbal a neohol, vyzerá celkom splniteľne. Demonštrácie a protesty na slovenských námestiach budú o to vplyvnejšie, o čo bližšie budú voľby. Aj vzhľadom na skutočnosť, že len pre dobro Pellegriniho Fico IV nezastaví, nepreruší, neutlmí plošné bombardovanie stávajúceho systému.
Môže sa to stať, ale pády ÚŠP a NAKA v rýchlom slede s rozsiahlymi čistkami naznačujú dlhú udržateľnosť občianskeho odporu.
Pričom po vete prezidentky sa riadne natiahne aj debata o promafiánskych úľavách Trestného zákona. (Vrátane neuveriteľnej záhady, že na otázku, či je lepšie zavrieť páchateľa na desať rokov, alebo odškodniť poškodeného, čo bráni chrstnúť Kaliňákovi, Šutajovi Eštokovi a ďalším do tvárí, že – neuveríte – odškodniť a desať rokov. To akože jedno druhé vylučuje?)
Výrazne a k dobrému by debate v kampani pomohlo, keby tvorcovia dramaturgií a headlinov ignorovali a netematizovali dymové bomby, clony a odpútavky, ktorými marketingový odbor vlády balamutí slovenské hlavy. Naposledy, hahaha, štvordňový pracovný týždeň.
