Autorka je sociologička
Tak zase raz riešime služby starostlivosti na Slovensku. Robíme to vlastne permanentne, lebo veď kríza starostlivosti v Európe aj u nás. Akoby tých kríz nebolo málo.
Starostlivosť potrebujú takmer všetci, osobitne však deti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, čo sú odkázaní na pomoc iných, ale aj rodičia, ktorí chodia do roboty a nevládzu.
Pritom je jasné, že staranie sa o iných je riadna práca, vykonávaná tak akosi divne samozrejme, zväčša ženami a zväčša zadarmo alebo za veľmi smiešnu plácu.
Začarovaný kruh
Neviditeľnosť a podhodnotenie práce starostlivosti sú hlavnou črtou a výraznou slabinou sektora starostlivosti, ktoré prispievajú k rodovým nerovnostiam v domácnosti aj na trhu práce.
Na jednej strane nízke investície do tejto oblasti sú hlavnou príčinou nedostatočnej ponuky dostupných a kvalitných služieb a zlých pracovných podmienok.
Na druhej strane neviditeľná a neplatená práca a zraniteľnosť platenej práce starostlivosti vyvíja tlak najmä na ženy, keďže ženy sú s väčšou pravdepodobnosťou tie, ktoré túto prácu vykonávajú, či už ako členky domácnosti/rodiny, alebo mimo rodiny – ako opatrovateľky, ošetrovateľky, sociálne pracovníčky, vychovávateľky, upratovačky, gazdiné a pod.
Priemerne šestnásť percent žien v štátoch Európskej únie by aj chcelo byť v riadnej platenej práci, ale nemôžu, lebo sa musia starať o blízkych. Takýchto mužov sú len dve percentá. Žien pracujúcich na kratší pracovný čas, lebo niet služieb starostlivosti, je dvadsaťšesť percent a mužov šesť percent. Takto sa posilňuje začarovaný kruh nízkych zárobkov žien.
Črtá sa reforma
O riešeniach krízy starostlivosti sa uvažuje aj v kontexte udržateľného ekonomického rastu. Ak by sa totiž viac investovalo do takýchto služieb z verejných zdrojov, stúpol by priemerný príjem žien o 340 eur týždenne.
Vyššie investície by zatraktívnili prácu v službách starostlivosti, znížila by sa tým čierna práca a vytvorilo by sa viac kvalitných pracovných miest. Vyššie investície by mali pozitívny vplyv aj na ľudí, ktorí potrebujú opateru.
Na Slovensku prebieha diskusia o reforme financovania sociálnych služieb na báze osobného rozpočtu na sociálnu službu. Reforma je však podmienená nemalou investíciou z verejného rozpočtu a platila by až od roku 2026. Aj keď má reforma svoje limity, je s ňou pomerne všeobecný súhlas, s pripomienkami. Tak jej držíme palce.
Služby pre deti do troch rokov sú stále rozseknuté medzi dvoma sektormi – raz je to sociálna služba (jasličky) a inokedy súčasť výchovy a vzdelávania pre deti od dvoch rokov v materských školách. Profesijné asociácie dlhodobo volajú po zjednotení regulácií, nastavení rovnakých štandardov a podmienok pre všetkých poskytovateľov.
A rodičia zas potrebujú finančne dostupné a časovo flexibilné služby pre deti. To však nie je všade realitou, a tak siahajú po rôznych paniach na stráženie detí, v lepšom prípade cez agentúru, v horšom cez online platformu a v najhoršom načierno.
A to sme ešte nedospeli k 24-hodinovej službe starostlivosti, keď opatrovateľka býva priamo s opatrovanou osobou a stará sa o ňu nonstop. Takáto služba je pomerne bežná v západných krajinách, vykonávaná zväčša migrantkami, aj z našich krajov, a nie vždy odporúčaná ako dobrá prax.
Ženský údel
Pravidelne sa ozývajú aj opatrovateľky, že chcú mať jasnejšie a väčšie kompetencie, aby zvýšili atraktívnosť zamestnania a svoju prestíž. Narážajú však na ošetrovateľské úkony, ktoré smú vykonávať iba ľudia so zdravotným vzdelaním. A tak sa niekedy hráme na slovíčka. Na papieri je ‚podávanie liekov‘ úplne odlišné ako ‚asistencia pri podávaní liekov‘. V skutočnosti je to to isté.
A stále sa akosi ráta s tým, že ľudia si vojdú do svedomia a budú žiť zdravšie a pravidelne cvičiť už za mlada, aby sa dokázali starať sami o seba čo najdlhšie.
Ženy však na seba zväčša čas nemajú, lebo sa starajú o iných, pretože nie sú služby. Služby nie sú, lebo peniaze. Ak nie sú peniaze, nie sú ľudia, čo by sa starali, ak nie sú ľudia, čo by sa starali, nie sú ani služby. Ak nie sú služby, ...
