Autor je teológ a spisovateľ
Vstup do Belehradu lemujú nadprirodzene veľké bilbordy s nápisom Gazprom-Srbia navsegda, teda niečo ako Rusko a Srbsko rovná sa veľká láska.
Ako keby boli Rusko a Srbsko spolužiaci a spoločný lyžiarsky zájazd by zaznamenali nápisom vyrytým do jedálenského stola hotela, kde spolu strávili lyžiarsky týždeň.
Cestou na západ bilbordov pribúda, sú pri cestách a hlavne na pumpách, pumpy patria Gazpromu a Srbsko patrí Rusku.
Každý zdroj energie, ktorý Srbsko potrebuje, je označený tak, aby domáci aj návštevníci vedeli, od koho je Srbsko závislé, kto mu dodáva ropu a bilbordy s nápismi Gazprom.
Vstup do Budapešti zo západu lemujú neóny a nadprirodzene veľké bilbordy čínskych spoločností a bánk, osadené na prvých vyšších domoch na okraji mesta.
Vitajte v inom svete
Čím hlbšie idete, tým častejšie sa ukazujú čínske nápisy a reklamy na niečo ako čínsko-maďarské investičné priateľstvo, ktorého pointou je premena Budapešti na najdôležitejšie čínske mesto v regióne s tisíckami firiem, agentov, špiónov, zamestnaných v biznise postupného rozkladania Západu.
Srbsko a Maďarsko zároveň filtrujú prichádzajúcich utečencov a ich spoločná hranica je napriek kontinuite ruského a čínskeho vplyvu v oboch krajinách oddelená kotúčmi ostnatých drôtov, pomedzi ktoré sa môžu najlepšie presúvať Rusi a Číňania, pracujúci na celkom pokročilom anektovaní európskych krajín.
Srbskí fanúšikovia drukujú Rusku, aj keď práve s Ruskom nehrajú. Pestujú národnú doktrínu obrátenú do minulosti, považujú sa za obeť vojny, ktorú Srbsko rozpútalo.
Krajina sa uzatvorila v politickej mytológii deväťdesiatych rokov, v Belehrade nechali stáť budovu poškodenú spojeneckým bombardovaním a radi vám vysvetlia, že najväčšou tragédiou neboli Srebrenica, Mostar, Sarajevo, Osjek, Vukovar, ale strata srbského prístupu k moru.
Strata srbskej Juhoslávie zohráva v spoločnosti ovládanej Gazpromom rovnakú úlohu ako Trianon v Maďarsku.
Obe krajiny však potrebujú svoj sen návratu do histórie financovať a Európa už od istého času sny o návrate do minulosti neúveruje, pretože vie, ako to dopadlo naposledy, keď sa Adolf Hitler pokúšal predbehnúť Alexandra Veľkého, a koľko to stálo.
Takéto cesty však financujú Rusko a Čína. Zaplatia ich sebe, pretože ich sami dodnes podnikajú. Rusko na Ukrajine, kde bojuje za mystický imperializmus 19. storočia, a Čína v oblastiach obývaných moslimskými etnikami, ktoré si nevedia zvyknúť na život v novom Nebeskom cisárstve.
Hor sa do boja, súdruhovia!
Keď vám snahu rozpútať v Európe nové vojny nedokáže zaplatiť Európska únia, zaplatia ich Rusko a Čína. Najskôr si vás prevezmú celých aj s fasádami budov a pumpami, postavia vám atómovú elektráreň a továreň na batérie, aké sa doteraz stavali len v krajinách tretieho sveta.
Vyhlásia to spolu s vami za hospodársky zázrak a nový úder krajín BRICS dekadentnému Západu.
Zvyšok vyžobre Orbán vydieraním Únie za to, že nenapadne Zakarpatsko, ako to nedávno navrhol jeden z jeho užitočných idiotov, ktorého maďarský revizionizmus používa ako kontrastný materiál na zdôraznenie svojej civilizačnej normy.
Robert Fico je premiérom jednej z najhlbšie integrovaných krajín EÚ. Je premiérom krajiny jadra a hoci to možno jeho voliči nevedia, Slovensko nie je Srbsko ani Maďarsko.
Na Slovensku napríklad platia sankcie a nikdy vás nebude vítať bilbord Gazprom a Slovensko rovná sa veľká láska, okrem plagátov kolaborantov, ktoré sa objavili pár týždňov pre ruským útokom na Ukrajinu v okolí Ružomberka, kde ešte stále stoja bývalé kasárne po okupačnej ruskej armáde.
Robert Fico, na rozdiel od Srbov a Maďarov, neponúka žiadnu ideológiu. Slovensko by mohlo žiadať akurát tak obnovenie Československa. Alebo Uhorska, čo sa občas, počas Orbánových a Ficových stretnutí možno aj deje.
Robert Fico nemôže predávať Slovensko Číne aj Rusku, ako to urobili maďarskí a srbskí vlastenci, ktorí už svoje krajiny odovzdali, pretože mu to nedovoľujú rozpočtové pravidlá eurózony, Centrálna európska banka a fakt, že na rozdiel od Srbska a Maďarska nedokáže Slovensko nikoho napadnúť ani ohroziť.
A Rusom a Číňanom sa nikdy nechcelo financovať expedície do vnútra krajín, ktoré ich o to prosili, pretože to je neprehľadné, komplikované a transparentné účty kolaborantov sa môžu stáť predmetom útokov.
Čakanie na oslobodenie
Napriek tomu, že je Fico premiérom krajiny, ktorá je historicky príslušníkom politického a kultúrneho Západu, že sa na kultúre, civilizácii a obrane Západu podieľal od čias tatárskych vpádov, napriek tomu sa Fico na Západe necíti dobre.
Cíti sa dobre, ale akože sa necíti dobre, lebo polovica jeho voličov asi ešte pije boule s nápisom CCCP a verí, že jedného dňa nás oslobodia Ľudové milície alebo Rusi.
Fico nehovorí o Západe ako o sebe, čo sa napríklad Orbánovi nestáva. Ten považuje čínsko-ruské Maďarsko za skutočný Západ, zatiaľ čo Francúzsko je nejaký fejk.
Fico má skutočný problém so svojou politickou a kultúrnou identitou. O hraniciach a vojnách premýšľa ako Rus alebo Číňan, utrpenie mladého Bödöra sa ho dotýka viac ako pôrodnice v chersonskom metre, ale vie, že nič nezmôže.
Vie, že Európa ho dokáže finančne vypnúť tak, ako Kličko Rytmusa v prvom kole, a vie, že ruské a čínske peniaze sa už minuli v Srbsku a Maďarsku.
Chcel by byť ako Vučič a Orbán, ale bez mytológie bitky na Kosovom poli a Trianonu , má len Kitsee, Očovú a Dubaj, slabú náhradu za mystický expanzionizmus orientálnych diktatúr v Moskve a Pekingu, ktoré si začali zriaďovať v zlyhávajúcich európskych krajinách kolónie s cieľom vytvoriť predmostia pre prípadné konfrontácie so Západom, akých sme poznali od čias tatárskych vpádov niekoľko.
Najväčšou politickou chybou Roberta Fica bolo, že doviedol Slovensko do najhlbšieho integrovaného jadra Európskej únie.
Bilbordy Gazprom a niečo po čínsky sú už príliš ďaleko na to, aby mu ich majitelia financovali možné výpadky v európskych peniazoch, pretože to nemôžu.
