Autor je holandský spisovateľ, žije v USA.
V pondelok 22. januára indický premiér Naréndra Módí vysvätil Rám Mandír, nový obrovský hinduistický chrám v meste Ajódhja. Módí, ktorého jeho životopisec označil za najvyššieho kňaza hinduizmu, priniesol obety modle boha Rámu. Jeden z najuctievanejších hinduistických bohov sa údajne narodil na tomto mieste.
Chrám je pre Módího a jeho vládnucu Indickú ľudovú stranu zároveň silným politickým symbolom. Bol postavený na ruinách mešity zo 16. storočia, ktorú hinduistické nacionalistické davy – podnecované lídrami ľudovej strany – v roku 1992 zbúrali a vyvolali tak sektárske nepokoje, pri ktorých zahynulo dvetisíc ľudí.
Módí sľubuje, že vytvorí „novú Indiu“ a myslí tým hinduistickú Indiu, v ktorej bude vyše 200 miliónov moslimov žijúcich v krajine považovaných za votrelcov.
V skutočnosti je toto zámerné miešanie náboženstva a politiky v Indii protiústavné. Prvý predseda vlády nezávislej Indie Džaváharlál Néhrú, ako aj politický a duchovný vodca Mahátma Gándhí si uvedomovali, aké výbušné môžu byť náboženské spory v mnohonáboženskej a mnohonárodnostnej spoločnosti, a preto trvali na tom, aby bola India sekulárnym štátom.
Túžba podkopať sekulárny štát tu bola aj dávno pred Módím. Muž, ktorý zavraždil Gándhího, bol členom polovojenskej hinduistickej nacionalistickej organizácie s väzbami na ľudovú stranu.
Hinduistickí agitátori v roku 1986 využili chybné rozhodnutie vtedajšieho premiéra Rádžíva Gándhího, ktorý vyhovel požiadavkám moslimov a povolil, aby islamské právo prevážilo nad rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil právo moslimských rozvedených manželov dostávať výživné dlhšie ako 90 dní. Agitátori využili túto výnimku na vybičovanie tlejúcej nevôle hinduistov a pretlačili hinduistický nacionalizmus z okraja do centra indickej politiky.
Pomazaný Bohom
Žiaľ, Módí nie je sám, kto sa hlási k tomuto druhu náboženskej politiky. Akokoľvek sa to v prípade vulgárneho a sexuálneho predátora môže zdať nepravdepodobné, bývalý americký prezident Donald Trump je svojimi stúpencami označovaný za spasiteľa kresťanstva, ktorý očistí Spojené štáty americké od ľavičiarov, feministiek, homosexuálov, imigrantov, liberálnych elitárov a iných hriešnikov.
Propagačné video, ktoré bolo nedávno zverejnené na Trumpovej webovej stránke Truth Social, sa opiera o tento naratív a tvrdí: „Boh potreboval niekoho, kto by bol ochotný zostúpiť do jamy zmijí. Niekoho, kto upozorní na falošné správy, čo šíria ich hadie jazyky. Na ich perách je jed. A tak boh stvoril Trumpa.“
Evanjelikálni letničiari, ako aj reakcionárski katolíci sú teraz presvedčení, že Trump je viac ako politik. Bol pomazaný bohom, aby urobil Ameriku opäť skvelou. Áno, je stíhaný za napadnutie ženy, za pokus o zvrátenie volieb násilím a za podvody, ale to len potvrdzuje, že je mučeníkom, ktorého prenasledujú nepriatelia, presne takým, akým bol Ježiš Kristus.
Náboženská politika je najväčšou hrozbou pre demokraciu, väčšou ako sociálna či ekonomická nerovnosť, ako klamajúci politici alebo korupcia, pričom to všetko je dosť zlé.
Inštitúcie liberálnej demokracie existujú preto, aby riešili konflikty záujmov. Spory týkajúce sa daní, využívania pôdy, poľnohospodárskych dotácií a podobne sa dajú riešiť prostredníctvom argumentov a kompromisov medzi politickými stranami.
Pri posvätných záležitostiach to však neplatí. O posvätných pravdách sa nedá vyjednávať.
Preto militantná skupina ako Hamas nemôže byť demokratickou politickou stranou. V radikálnom štáte islamu nie je priestor na diskusiu alebo kompromis. A to isté platí pre izraelských náboženských extrémistov, ktorí veria, že ich práva sú podložené Bibliou. O práve na vodu sa dá diskutovať, o svätej pôde nie.
Množstvo demagógov
Nejde o to, aby sme sa snažili vyliečiť ľudstvo z náboženských presvedčení. Túžba podriadiť sa vyššej autorite, veriť v posmrtný život, deliť svet na veriacich a neveriacich, hanobiť hriešnikov, uctievať svätých a oslavovať rôzne etapy života posvätnými rituálmi je univerzálnou ľudskou vlastnosťou.
Takéto túžby však patria do kostolov a svätýň, nie do politického diskurzu. Náboženská a politická autorita sa nesmú prekrývať.
Džaváharlál Néhrú to pochopil. Thomas Jefferson to pochopil. A chápali to aj mnohí kresťanskí vodcovia, najmä protestantskí, ktorí nechceli, aby sekulárny štát zasahoval do náboženských záležitostí. Katolíci mali s odlukou cirkvi od štátu väčší problém, ale väčšina sa s tým naučila žiť.
Dôvodom, prečo je v súčasnosti toľko demokracií ohrozených mesianistickou politikou, nie je to, že organizované náboženstvo nabralo na sile. V skutočnosti si myslím, že opak je pravdou. Prinajmenšom vo väčšine západných demokracií sa autorita cirkvi takmer úplne zrútila.
Platí to dokonca aj v USA, hoci sa väčšina ľudí stále považuje za veriacich, mnohí americkí kresťania, najmä tí, ktorých priťahuje Trump ako spasiteľ, nasledujú kazateľov na voľnej nohe alebo duchovných podnikateľov.
V mnohých častiach Európy, kde je na vzostupe pravicový populizmus, sa v dôsledku erózie autority cirkvi, ktorá sa začala v 60. rokoch 20. storočia, ľudia, ktorí kedysi pravidelne chodili do kostola a očakávali, že im kňazi a pastori povedia, ako majú voliť, ocitli na okraji spoločnosti. Dnes sú znepokojení a zmätení demografickými, politickými, sociálnymi, sexuálnymi a ekonomickými zmenami a hľadajú spasiteľa, ktorý by ich priviedol do jednoduchšieho, istejšieho a bezpečnejšieho sveta.
Existuje množstvo demagógov túžiacich po moci, ktorí sú viac než ochotní uspokojiť túto túžbu.
