Autor je poslanec za Progresívne Slovensko a podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo
Keď v parlamente bežala rozprava k programovému vyhláseniu vlády, zhodnotil som, že je v zásade jedno, čo sa v ňom píše. Pokiaľ zdravotníctvo nebude skutočnou prioritou predsedu vlády, ministerky zdravotníctva a ministra financií, nepodarí sa v jednom z najdôležitejších rezortov zmeniť nič zásadné.
A presne tak to vyzerá. Premiérom je totiž Robert Fico, ktorý bezohľadne kráča za jediným cieľom. Pomstiť sa a zabezpečiť si beztrestnosť pre seba a svojich kumpánov. Kašle na skutočné problémy Slovákov a Sloveniek.
Ministerka zdravotníctva Dolinková sa tak teší menšej pozornosti (ak nerátame kontroverznú fotografiu s predčasne narodeným dieťaťom). Keď sa však pozrieme lepšie, je zaujímavé vidieť, čo robí, alebo lepšie povedané nerobí.
Hneď na začiatku odložila implementáciu reformy nemocníc, po dlhšom čase jediné opatrenie, ktoré nás malo posunúť bližšie k štandardu európskej kvality zdravotnej starostlivosti a vďaka ktorému mali pacienti a pacientky konečne poznať maximálne čakacie lehoty, dojazdové vzdialenosti alebo indikátory kvality.
Ministerka namiesto toho zaraďuje do siete nemocnice, ktoré nespĺňajú zákonné kritériá, a odkladá vynucovanie čakacích lehôt pre pacientov. Momentálne je preto ťažké odhadnúť, čo z tejto reformy po jej bačovaní zostane.
Na reformu nemocníc sú naviazané aj peniaze z plánu obnovy na výstavbu nemocníc. Jednou z takýchto nemocníc je aj plánovaná nová univerzitná nemocnica v Martine, ktorá už pred nástupom ministerky mala natesno naplánované konečné termíny.
Ani to však Dolinkovú nezastavilo, aby vo svojej netransparentnej smršti výmeny riaditeľov dosadila do Martina bez výberového konania svojho človeka. Musí sa oboznámiť s chodom nemocnice a investičným projektom úplne od začiatku. A, samozrejme, medzičasom naznačil, že nová nemocnica v Martine sa pravdepodobne nestíha a peniaze nám teda prepadnú.
Ministerka doteraz neoznámila ani to, čo plánuje urobiť s novou Národnou univerzitnou nemocnicou v Bratislave. V programovom vyhlásení vlády sa píše len to, že o novej nemocnici „vláda rozhodne v čo najkratšom čase“. Po sto dňoch jej pôsobenia sa mi zdá, že z toho môžu byť pokojne štyri roky či dokonca desať.
Sto dní ubehlo, je najvyšší čas prestať viniť všetkých naokolo, začať pracovať a ponúkať riešenia. Zdravie ľudí nepočká. Ale načo stavať nemocnice, keď sa búra právny štát, však?
