Je totiž vnútornou záležitosťou parlamentu. Je to „jeho“ deklarácia, bez akejkoľvek právnej záväznosti pre členov vlády. V tejto súvislosti sú tiež zaujímavé tri skutočnosti. Prvá – vláda nemala vôbec čo rokovať o návrhu vyhlásenia parlamentu. Zákonodarná a výkonná moc majú pôsobiť v zmysle ústavy oddelene. Vyhlásenie parlamentu nepodlieha kontrole ani výsledkom rokovania vlády – parlament tvoria zástupcovia ľudu, kým vládu iba úradníci z vôle parlamentu. Druhá – minister Kukan neoprávnene utajil návrh vyhlásenia parlamentu. Odvolal sa pritom síce na zákony o slobode informácií a ochrane utajovaných skutočností – návrh vyhlásenia však nebol od počiatku tajný, ale verejne dostupný v parlamente. A tretia – o čom vlastne bolo parlamentné divadlo, keď premiér Dzurinda jednou vetou vyhlásil, že vláda nedopustí, aby neprijateľné ustanovenia krajanského zákona platili na území Slovenska a druhou, že „každý súdny človek vie, že žiadne zo sporných ustanovení sa na Slovensku nevykonáva a je jasné, že sa vykonávať nebude“? Potvrdil tak iba opätovné stanoviská maďarskej strany, že zákon nemá mimo územia MR platnosť, ktoré najzreteľnejšie naformulovala tajomníčka maďarského MZV: „Názor, že zákon nie je exteritoriálny, berie ako fakt päť zo šiestich susedov Maďarska. Iba so Slovenskom máme v tejto otázke spor.“