Autor je sociológ
„Přemluv bábu“ sa volal predvolebný klip, už si nepamätám ku ktorým českým voľbám. Bol výborný, akurát úplne mimo. Predpokladal totiž, že starí ľudia by v podobných prípadoch mali by byť vnímaní ako nesvojprávni.
Ako starec (79) poznamenávam:
Deteriorizácia mozgu (demencia) sa začína už po štyridsiatke. U každého človeka je to trochu inak, samozrejme, ale začína sa vtedy.
Hlupáctvo nesúvisí s vekom a nie je výsadou starých ľudí. Hlavne však – je neporaziteľné. Dá sa merať napríklad sklonom veriť úplným blbostiam. Veriť a považovať ich za pravdy.
Šíriteľmi toho, čo sa dá nazvať úplnými blbosťami, sú najmä takzvaní „racionálni bastardi“ a ľudia s osobnostným defektom.
Vďaka infekčnosti bludov zasahuje hlupáctvo značnú časť populácie, a teda aj voličov. Politickí marketéri to vedia, a preto s týmto typom emócií „pracujú“.
Negatívne emócie zaberajú. V prelínaní kríz súčasnosti to vedie k hromadným duševným poruchám a rozvratu.
Seniori sú ľahký cieľ politickej manipulácie pre svoju ekonomickú a zdravotnú odkázanosť. A keďže ich je veľa a bude ich ešte viac, sú zneužívaní mocou. Veď kto by nechcel vyšší dôchodok?
Kde je nádej? V kmeňovej súdržnosti? Vracia nás do sveta individuálnej a kolektívnej identity, pocitu príslušnosti k čomusi, čo je mi „pokrvne“ blízke.
V globalizovanom svete by však bolo lepšie, keby sa ako pokrvne blízki cítili slušní ľudia. Pokojne tomu hovorme „dobrý duch doby“.
„Nepřemlouvej bábu ani dědu“, ale nachádzaj v ich dnešnej odkázanosti svoju vlastnú z čias, keď si bol dieťaťom, vďačnosť za to, kým si, a vedomie vlastnej konečnosti.
A napokon chcem povedať: seniorská časť dnešného voličstva je rovnako pestrá ako generácia ich detí. Rovnako! Aj čo sa týka hlupáctva, ktoré je voči prehováraniu odolné ako skala.
Post scriptum
Moja krvná skupina seniorov volí ľudí ako Petr Pavel a Ivan Korčok. Sám som zvedavý, aký je náš výtlak v reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie.
