Vysvetlite Matovičovi, čo sa robí s bobkovým listom

Prezidentský kandidát nám ide pripomenúť, prečo koalícia prehrala voľby.

Igor Matovič sa v hodine dvanástej poponáhľal na javisko. Pred kamerami sa pasoval za bobkový list, čo malo vysvetliť nevyhnutnosť jeho prítomnosti vo volebnej omáčke a čím nám zároveň pripomenul, prečo musel po roku úradovania odovzdať premiérske kreslo Hegerovi.

Ide nám pripomenúť, prečo koalícia, zmrzačená jeho ročnou fejsbúkovou hrôzovládou, na celej čiare prehrala voľby.

Keď sa Robert Fico napriek svojim skorším tvrdeniam, že úradujúci premiér by sa nemal vrátiť do parlamentu ako poslanec opozičnej strany, naozaj v roku 2020 posadil do poslaneckého kresla, zaviedol precedens absencie hrdosti.

Azda preto nás už nevyrušilo, keď to po posledných parlamentných voľbách spravil aj Matovič, ktorého neslávne, nekompetentné a dezolátne účinkovanie v kresle predsedu vlády vystriedalo po roku účinkovanie v ministerskom úrade, na ktoré sa vzťahujú identické prívlastky.

Ako prezidentskému kandidátovi sa Matovičovi adekvátne tomu dostane mediálneho priestoru a ešte dupľu navyše, aktivizovanú jeho viskóznou štylistikou a agresívnym obsahom.

O to jediné mu predovšetkým ide. Svojou vysoko sofistikovanou rétorikou obohatiť verejnú diskusiu pri postulovaní nervóznej potreby po mediálnej pozornosti.

A nie je nelegitímne domnievať sa, že kdesi v temnejších vrstvách Matovičových ambícií sa hemží ukrutne dráždivá predstava, že sa akýmsi zázrakom teleportuje do druhého kola, že spôsobom, ktorý mu pomohol prekrúžkovať osobnosti a priateľov do parlamentu, odstaví decentnejších kandidátov na prezidenta. Že nový deň po zrátaní hlasovacích lístkov prinesie do druhého kola obludnú dilemu Pellegrini alebo on.

Stavia na to, že slovenský vkus, vytrénovaný šlágrami Božanky a zábavnými reláciami, v ktorých sa varí alebo dojí, bude imúnny voči jeho účinkovaniu ako najvyššieho ústavného činiteľa.

Stavia na to, že známy citát Milana Lasicu, ktorý by sa v týchto dňoch dožíval 84 rokov, platí na nás bezo zvyšku: „Vždy bola naša sila v zabúdaní.“

Ale sú zážitky, ktoré sa v ľuďoch usídlia ako nevyliečiteľné traumy. Tak ako si pamätáme náladu po Dubčekovej smrteľnej nehode, ako si pamätáme okolkované bankovky po rozdelení Česko-Slovenska, horiace auto s Róbertom Remiášom v žeravých útrobách, rozlúčkový song Vladimíra Mečiara po prehratých voľbách, ako si pamätáme dusivé ticho po vražde novinára.

Covidové opatrenia, ohlasované Matovičom na každodenných tlačovkách, jeho agresivita a primitívny žargón sa zaradili za toto všetko. Spomienky na Matovičovu krasojazdu zjazvili aj v útrobách ošľahanejších jedincov.

Početná skupina jeho bývalých voličov mu jeho politické zlyhanie vyčíta až do tej miery, že pohŕdanie najnovším prezidentským kandidátom nosí demonštratívne, akoby odznak.

A niekto by mu mal prezradiť, že uvarený bobkový list sa potom normálne vyhodí.